Pandémia nie je niečo, na čo by sa vedel človek vopred pripraviť. Jednoducho príde a spoločnosť sa s tým musí vysporiadať. Naším (overeným) mechanizmom sú obmedzenia. Viaceré kultúrne podujatia, ako napríklad cyklus prednášok o výtvarnom umení v Nitrianskej galérii, prechádzajú do online priestoru. Divadlá – DAB aj nitrianske Nové divadlo, hrajú pre obmedzený počet divákov a mnohé inštitúcie zavádzajú tzv. covid semafor. Premena Svätoplukovho námestia sa pre pandémiu odkladá, UKF zavádza kombinovanú výučbu a do zoznamu červených škôl pribudli ďalšie, medzi nimi napríklad Obchodná akadémia a Gymnázium na Golianovej ulici. Izolácia niektorých zamestnancov Slovenskej pošty má za následok meškanie expres zásielok a na problémy spojené s obmedzeniami svojským spôsobom upozorňuje aj nitrianske Divadlo Andreja Bagara.
Na rast počtu nakazených musia chtiac-nechtiac reagovať najmä zdravotnícke zariadenia. Fakultná nemocnica v Nitre prešla reporofilizáciou lôžkového fondu (premiestniť museli aj niektoré ambulancie) a nemocnica v Zlatých Moravciach zas pre potreby zefektívnenia zdravotnej starostlivosti zlúčila dve dôležité oddelenia. Aby toho nebolo málo, v Nitrianskom kraji sa o slovo hlási i chrípka – bežné sezónne ochorenie stihlo zatvoriť školu v Leviciach. Lekári aj zdravotné sestry majú v týchto dňoch práce viac ako dosť. Sestry a pôrodné asistentky si za svoju starostlivosť a ľudskosť ocenenie Biele srdce naozaj zaslúžia.
Keby cena Najbizardnejší policajný prípad týždňa existovala, bojovalo by o ňu hneď niekoľko adeptov. Jednoznačným favoritom by bol mladík prechádzajúci sa nočnými ulicami mesta s odcudzeným barovým stolíkom (asi sa mu jednoducho páčil). Za nomináciu by tiež stála dopravná nehoda, pri ktorej bol vinník takmer okamžite jasný. Kľúčové je slovo takmer, pretože vyšetrovanie ukázalo, že veci nie sú vždy také, ako sa na prvý pohľad javia. Dokazuje to i prípad muža, ktorý svojou jazdou policajtov nielen ohrozil a obmedzil, ale aj usúdil, že najlepšie bude z miesta incidentu čo najskôr ujsť. Treba uznať, že strach je veľmi kvalitná pohonná hmota a vyzerá to tak, že 30-ročný vodič bol ňou priam nasiaknutý. Nemožno sa mu vlastne ani čudovať. Na rováši má toho viac ako dosť.
Je ťažké rozhodnúť, ktoré udalosti uplynulých dní v regióne najviac rezonovali. Či to boli doplňujúce voľby v niektorých obciach, Slovenské hry mládeže TRIAL 2020, blížiaci sa finálny termín na podávanie daňového priznania alebo možnosť zapáliť sviečku a položiť veniec na hrob i virtuálne, nemožno poprieť, že študentov pedagogických odborov nitrianskej UKF veľmi potešila práve možnosť absolvovať prax vo vyššom rozsahu ako doteraz. Každý asi najväčšmi ocení to, čo sa ho najviac týka. Vidieť to na radosti priaznivcov obnovy parku, dokazujú to pochvalné komentáre zimomravých obyvateľov na spustenie vykurovania mimo vyhlášky i nadšenie Chrenovčanov z nového komunitného kompostoviska. Radnica sa pýši vyriešenými podnetmi a vodiči dychtivo vyhľadávajú informácie o dopravných obmedzeniach. Jedna udalosť však predsa len mierne prevyšuje ostatné – Nitrania s neskrývaným nadšením oceňujú inštaláciu vytúžených hodín v centre mesta.
Život, napriek všetkému, pokračuje ďalej a hoci sme za pandémiou dávali bodku, čas ukázal, že predčasne. Poľavenie prinieslo desiatky nových prípadov denne, neskôr stovky, v týchto dňoch už môžeme vravieť o tisícke. Situácia je vážna, hoci mnohí tomu neveria. Z pravidelne podsúvaného kvanta informácií (často zbytočne poplašných) sme otupeli. Nevnímame ťažkosti hospitalizovaných, paniku chronických pacientov ani strach blízkych či vyčerpanosť lekárov a sestier. Žijeme vo vlastnom svete, v ktorom je zatváranie škôl politická hra a obmedzenia systematické snahy o zničenie ekonomiky. Všetci sú fušeri, všetci sú virológovia, každý zaručene vie, kde je pravda. Vážnosť situácie teda nespočíva v hromadných obmedzeniach a dokonca ani v narastajúcom počte chorých, ale v tragédiách jednotlivcov, ktorým sa nedostáva nič, len spochybňovanie a výsmech. Stratili sme ľudskosť a rozbili zrkadlo, ktoré nám to mohlo ukázať. Zabúdame, že svet je spoločenstvo, ktoré tvoria aj fyzicky slabší jedinci. Kričí z nás zloba, ktorá prehluší i dobré úmysly. Takáto spoločnosť nestojí za nič. Ak nám maličkosť, ako nasadenie rúška, nestojí za možnú ochranu zdravia iných, svet bez pandémie si zrejme nezaslúžime. Nie, kým sa nevyliečime z epidémie egoizmu.
