Škola volá! Ste pripravení rodičia?

Škola sa každým dňom nezastaviteľne približuje, dokonca počuť už jej klopanie na dvere. Žiaci, či už tí noví a najmenší alebo zabehnutí, už zahájili prípravy. Čo však rodičia? Na otázky, ako by sa mali pripraviť aj rodičia, odpovedala školská psychologička Zuzana Zelenajová.

žiak, škola

 Ako by mali rodičia pripraviť dieťa na nástup do školy? 

Nástup do školy je spojený s návratom k pravidelnému režimu a povinnostiam, keďže v lete si všetci zväčša doprajeme viac voľna. Je ale veľmi fajn, ak začiatok školského roka nie je spájaný so stresom a negatívnymi asociáciami, ale práve naopak. Snažme sa urobiť všetko pre to, aby začiatok školského roka predstavoval novú príležitosť, nové možnosti. Môžeme ísť spolu nakúpiť školské pomôcky, chystať si doma pracovný stôl na učenie, spomínať na pekné príhody so spolužiakmi či učiteľmi, rodičia môžu deťom porozprávať ako to bolo za ich školských čias. Je dobré tiež začať postupne ku koncu prázdnin meniť režim dňa (čas zaspávania a vstávania) na školský, aby aj kvôli únave nebol začiatok školského roka príliš veľkou fyzickou záťažou. 

Akým spôsobom by sme mali motivovať dieťa k učeniu sa, pripravovaniu sa do školy? 

Už počas prázdnin sa môžeme s dieťaťom rozprávať o tom, čo nové sa asi dozvie v škole v budúcom školskom roku, čo sa bude preberať a o čo sa jeho vedomosti obohatia. Tiež si opakovať to, čo už vie. Najlepšie hravou formou – nech napíše nákupný zoznam, skontroluje či dobre predavačka vydala, nech nám odváži múku na koláč. Počas školského roka je veľmi fajn, ak máme s dieťaťom pravidelný režim. Aby bol čas na školskú prípravu a aj na hru, zábavu, výlety,… Príprava do školy by mala byť záležitosťou dieťaťa, je to jeho privilégium pripraviť si všetko tak, ako ono potrebuje. Rodič má byť vo vedľajšej role. Hlavnú postavu v tomto príbehu hrá dieťa. Rodič sa zaujíma o to čo všetko sa v škole jeho dieťa naučilo, prípadne či mu on môže byť v niečom nápomocný. 

Hádam každý rodič chce, aby malo jeho dieťa dobré známky, avšak, nie vždy sa darí. Sú na mieste „tresty“ za nie práve najlepšie známky? (hrešenie dieťaťa, zákazy a pod.) 

Pri tejto otázke mi nedá nespomenúť výsledky jedného výskumu. Jeho cieľom bolo zistiť, na čo ako rodičia sústredíme svoju pozornosť ak ide o výsledky našich detí v škole. Výskum prebiehal asi tak, že rodičom bolo povedané, že ich dieťa dostalo dnes v škole dve jednotky a jednu päťku. Následne boli rodičia so svojim dieťaťom konfrontovaní a výskumníci sledovali, ako sa bude odohrávať ich rozhovor. Ak ste si tipli, že rodičia chceli v prvom rade vedieť z čoho bola tá päťka, máte pravdu. Smutné však je, že takmer 80% rozhovoru sa odohrával iba o nej. Zhruba 7% rozhovoru bolo o jednotkách a asi 10% rozhovoru sa rozprávali o tom, ako sa dieťa má, aký deň malo v škole… Je veľmi fajn, ak sa viem ako rodič porozprávať s dieťaťom so skutočným záujmom oňho ako o osobu. To znamená záujem o to – Čím žije? Nad čím premýšľa? Čo ho teší a čo trápi? Ak toto budú najzásadnejšie otázky, potom aj otázky známok, ktoré možno neplnia naše sny, zvládneme ľahšie. Otázka známok je veľká téma. Dalo by sa o nej rozprávať veľmi dlho. Chcem spomenúť ešte aspoň to, že pri známkach je dobré mať na pamäti, že cesta je niekedy viac ako cieľ. Motivácia získavať nové vedomosti, záujem o učenie sa nových vecí (čo nutne v sebe obsahuje aj robenie chýb), prekonávanie seba samého – to je to, čo nás posúva vpred. Nie sú to jednotky v žiackej knižke. 

Škola nie je stresom len pre deti, ale častokrát aj pre rodičov, ktorí sa musia s nimi už unavení po robote do nej pripravovať. Čo  by ste na záver článku odporučili rodičom pri príprave do školy s ich ratolesťami? 

Žijeme rýchlu dobu a sú na nás kladené veľké očakávania. Nedá sa byť stopercentným vo všetkom. Je fajn, ak máme jasno vo svojich hodnotách a tieto hodnoty odovzdávame aj svojim deťom, rovnako ako aj to, že deti vidia, že ani ja nie som perfektný a robím chyby. Sme v tom spoločne, učíme sa spoločne. Každý sa máme v čom zlepšovať, učiť sa novým zručnostiam. Zručnostiam spojenými s vedomosťami, ale aj tým životným – schopnosti komunikovať, riešiť problémy, plánovať, spolupracovať,…  

A na záver? Buďme k sebe láskaví. Ako rodičia sa nezabúdajme postarať o seba samých. Len ak my budeme v pohode a budeme mať naplnené svoje vlastné potreby, dokážeme byť oporou pre niekoho ďalšieho, vrátane našich detí. 

Natália Lovászová

zdroj foto: pexels.com

Televízia Nitrička

Forgot Password