Násilný zásah poriadkových síl proti demonštrujúcim sa odohral 17. novembra 1989 vo večerných hodinách v Prahe. Incident odštartoval udalosti, ktoré viedli k pádu komunistického režimu v Československej socialistickej republike (ČSSR), označované tiež ako Nežná revolúcia. Verejnosť si 17. november pripomína ako Deň boja za slobodu a demokraciu.
Od roku 2001 je tento deň i štátnym sviatkom.
17. november 1989
V Prahe sa stretli slovenskí a českí študenti a spomínali na smrť Jána Opletala, od ktorej v tej deň uplynulo 50. rokov. Okolo 16.00 tu bolo okolo 15 000 ľudí – študenti niesli štátne zástavy, spievali a požadovali zmenu režimu. Vybrali sa na cestu Prahou a po príchode k Vyšehradu oficiálna časť programu skončila. Ľudia však pokračovali do centra mesta a postupne sa do pochodu pridávali ďalší ľudia. Okolo 19.00 sa v pochode nachádzalo viac ako 50 000 ľudí, čo bolo na tú dobu neuveriteľné číslo.
Neohlásené zhromaždenia boli v tej dobe silno nezákonné a trestali sa odňatím slobody aj na niekoľko rokov.
Charakteristické hlášky, ktoré zneli z pochodu, boli “Máme holé ruce”, “Jakeša do koša” a ďalšie. Postupne sem však prišli špeciálne jednotky (národná bezpečnosť) a protestujúcim prekazili pokračovanie – zatarasili celú ulicu a študentov obkľúčili.
Okolo 20.15 však nastal zlom. Napriek tomu, že študenti sa správali slušne, príslušníci zboru národnej bezpečnosti nemilosrdne zasiahli. Protestujúcich začali brutálne biť. Táto udalosť vyvolala medzi ľuďmi medzinárodné rozhorčenie a i keď si politici mysleli, že povstania skončili, toto bol začiatok.
18. november 1989
Po udalostiach predchádzajúceho dňa sa v divadlách a na vysokých školách začali organizovať štrajkové výbory, ktoré požadovali vyšetrenie a potrestanie osôb, ktoré boli zodpovedné za brutálny zásah. Prostredníctvom rádia Slobodná Európa sa rozšírila správa o tom, že pri večernom zásahu zomrel jeden študent. Nakoniec sa však zistilo, že len upadol do bezvedomia. Ľudia chodili zapaľovať sviečky na Národnú triedu v Prahe, kde chceli vyjadriť ľútosť nad brutálnym zásahom polície.
Od tejto chvíle začali vznikať rôzne spolky proti režimu, ako napríklad Občianske fórum v Prahe a Verejnosť proti násiliu v Bratislave.
Začala sa séria protestných zhromaždení, ktoré vyústili do generálneho štrajku, ktorý sa udial 27. novembra 1989. O dva dni stratila Komunistická strana Československa (KSČ) svoj mocenský monopol – z ústavy boli vypustené články, ktoré definovali vedúcu úlohu KSČ v spoločnosti.
Súbežne s demonštráciami predstavitelia opozície rokovali s predstaviteľmi komunistickej moci. 10. decembra bola vymenovaná Vláda národného porozumenia, ktorej hlavnou postavou bol Marián Čalfa. Vláda mala viesť krajinu procesom zmien až do prvých slobodných volieb, ktoré sa konali v júni 1990. Následne sa 28. decembra 1989 stal Alexander Dubček predsedom Federálneho zhromaždenia a o deň neskôr poslanci zvolili za prezidenta Václava Havla.
