foto: NH
Nie je nič výnimočné, vidieť v písanom texte slová a slovné spojenia ako Drážovce, drážovský kostolík a Drážovská cesta, a to aj v oficiálnych administratívnych textoch, ale v Nitrianskom kraji máme iba Dražovce s krátkym a.
Vaša pošta alebo objednávka z internetových nákupov môže skončiť v úplne inej časti Slovenska – v Drážovciach.
Slovensko má totiž Dražovce aj Drážovce, nejde pritom o jedno miesto. Drážovce, teda s dĺžňom nad a, sa nachádzajú v okrese Krupina v Banskobystrickom kraji. Ide o malú obec v Hontianskom regióne. Dedina má aktuálne približne 134 obyvateľov. Súčasnou starostkou je Renáta Mrázová.
Obec uvádza, že k jej významnejším rodákom patrí Ladislav Exnár, ktorý sa podieľal na organizovaní partizánskeho hnutia v roku 1943.
Vo Vlastivednom slovníku obcí na Slovensku sa dozviete, že história obce siaha asi do roku 1135, kedy sa spomína pod názvom Dras v zakladacej listine bzovíckeho opátstva. Ďalšie názvy boli napríklad Daras, Darasy, Vduarnokdaras, Daras utraque, Dražowce a Darázsi. V minulosti patrila hradu Hont a viacerým zemepánom a rodinám.
Dražovský kostolík nájdete iba v Nitrianskom kraji
Naše „nitrianske“ Dražovce boli do mesta Nitra začlenené v roku 1975. „Dedina s menom Drasei sa objavila už v Zoborskej listine z roku 1111. Bola majetkom zoborského kláštora. Dražovce sú významnou archeologickou lokalitou so slovanským sídliskom a pohrebiskom z čias Veľkomoravskej ríše,“ opisuje mestskú časť Turistické informačné centrum (TIC) Nitra.
Ich dominanta láka najmä miestnych turistov a fotografov. Niekoľko rokov bola aj obľúbeným miestom pre piknikové podujatie Raňajky v tráve.
Je ňou známy románsky Kostol svätého Michala Archanjela z 11. storočia. Nachádza sa na skalnatom vrchu nad obcou, poznáme ho skôr ako „dražovský kostolík“. Podľa TIC patrí medzi najstaršie sakrálne stavby na Slovensku.
Z najstaršieho kostola sa zachovali základy a časti muriva, vežu pôvodne nemal. Neskôr bol zničený, znova postavený a prestavaný až do dnešnej podoby. Istý čas mu hrozil zánik pre blízku ťažbu kameňa. Jeho význam klesol, keď sa v obci začiatkom 19. storočia postavil nový kostol.
„Zaujímavosťou je, že dlažba kostolíka bola kedysi asi meter pod úrovňou terénu a do kostola sa vchádzalo schodmi. Postupnou prestavbou sa však tento rozdiel vyrovnal. Po roku 1200 bola vo vnútri kostola vystavaná aj tzv. zemepánska empora – tribúna v zadnej časti lode. Predpokladá sa preto, že v samotnej remeselníckej obci žili zemepáni,“ uvádza TIC.
Okrem kostolíka patrí k známym miestam Dražoviec klasicistický Kostol svätého Františka Xaverského, dražovský domček s výstavou tradičnej dražovskej architektúry a folklóru a budova miestnej fary.
Lokalita patrí do mestskej časti číslo 6 spolu s mestskou časťou Zobor. Predsedom výboru mestskej časti je poslanec Miloslav Hatala a členmi výboru sú poslanci Adriana Filipová a Pavel Varga.
