Pozemský život Svorada
Život svätého Svorada je úzko spojený s mestom Nitra a s vrchom Zobor. Narodil sa okolo roku 980 v Opatowci na Malopoľsku. Po vstupe do benediktínskeho rádu smerovali jeho mníšske kroky do dediny Tropie nad Dunajcom. Bola to dedina, ktorá bola v blízkosti so severnou hranicou formujúceho sa Uhorska (dnešná severná časť Slovenska, neďaleko Národného parku Pieniny).
Jeho príchod na územie Uhorska sa datuje približne na rok 1020, kedy sa stáva členom benediktínskeho rádu svätého Hyppolita na Zobore (dnešný Liečebný ústav). Prijatý a mentorsky vedený bol benediktínskym opátom Filipom, v tomto čase tiež získava rehoľné meno Andrej.
Znalosti o živote Svorada nám podáva Maurova legenda (Maurus- pécsky biskup, taktiež uhorský prozaik a básnik). Taktiež Svoradov žiak – Benedikt, podáva určité opisy života tohto jedinečného mnícha. Maurus opisuje asketický život Svorada. Jeho denná práca spočívala v klčovaní lesa a učení pospolitého ľudu. Spomína aj trýznivé nosenie reťaze, ktorá sa mu postupne zarývala do tela. Svorad zomiera už okolo roku 1030.
Pamiatka a svätorečenie
Uhorský kráľ Ladislav I. dáva podnet vtedajšiemu pápežovi Gregorovi VII. na svätorečenie Andreja Svorada. Ten ho prijíma a Svorad je oficiálne vyhlásený za svätého. Kanonizovaný bol spolu s panovníkom Štefanom I., synom Štefana – Imrichom, či biskupom Gerardom. Títo svätí sa stávajú patrónmi nitrianskej diecézy a ich liturgické slávenie pripadá na 17. júla. Svätý Svorad sa taktiež stáva patrónom mesta Nitra.
Nitriansky biskupský chrám niesol už od 12. storočia meno učiteľa a žiaka – sv. Svorada a Benedikta. Svorada taktiež uctievajú aj v krajinách ako Poľsko (jeho rodisko), Česko, Maďarsko, či dokonca Chorvátsko. Na Zobore je po ňom pomenovaný prameň, z ktorého chodieval piť, či mnohé ulice vo viacerých mestách, napr. staromestská Svoradova ulica v Bratislave. Týmto je posolstvo a pamiatka sv. Svorada stále prítomná a zrejme aj v budúcnosti nám naša úcta k odkazu nitrianskeho patróna zostane.
zdroj : Viliam Judák. Svätý Svorad – patrón mesta Nitry. 1. vyd., Nitra, 1999.
Tomáš Homola
