Podmienky, za ktorých môže zamestnávateľ poskytnúť zamestnancovi odchodné, upravuje Zákonník práce. U niektorých zamestnancov má však výška odchodného maximálnu hranicu. Ide o tých, ktorí pracujú vo verejnom záujme, medzi nimi i zamestnanci škôl a školských zariadení. Výšku odchodného v tomto prípade určujú zákony č. 552/2003 Z. z. a č. 553/2003 Z. z.

Každý môže odchodné získať len raz v živote a iba od jedného zamestnávateľa.

Odchodné patrí zamestnancovi pri prvom skončení pracovného pomeru po vzniku nároku na starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok s poklesom schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 percent. Ak má zamestnanec uzatvorených viac pracovných pomerov u rôznych zamestnávateľov, ktoré skončí v ten istý deň kvôli odchodu do dôchodku, odchodné mu poskytne len jeden zamestnávateľ. „Spravidla ide o toho zamestnávateľa, s ktorým má zamestnanec dohodnutý pracovný pomer v najväčšom rozsahu,“ uvádza Sociálna poisťovňa.

Ak však po priznaní nároku na jeden z uvedených dôchodkov zamestnanec nepožiada o ukončenie pracovného pomeru, nárok na odchodné mu nevznikne. Príspevok mu bude môcť byť uznaný až vtedy, keď prvýkrát od vzniku nároku na dôchodok skončí pracovný pomer. Nárok na odchodné zamestnanec stráca aj vtedy, ak pracovný pomer skončil okamžite z dôvodu, že bol zamestnanec právoplatne odsúdený pre úmyselný trestný čin, alebo závažne porušil pracovnú disciplínu.

Odchodné sa neposkytuje na základe žiadosti zamestnanca, aj keď je to bežná prax.

Zamestnávateľ je povinný zo zákona poskytnúť odchodné každému zamestnancovi, ktorý splnil zákonom stanovené podmienky, a to:

• prvýkrát končí pracovný pomer po vzniku nároku na starobný dôchodok, ak požiada Sociálnu poisťovňu o jeho poskytnutie pred skončením pracovného pomeru alebo do desiatich dní po jeho skončení; alebo
• prvýkrát končí pracovný pomer po vzniku nároku na invalidný dôchodok, ak pokles schopnosti vykonávať pracovnú činnosť je viac ako 70 percent a požiada SP o jeho poskytnutie pred skončením pracovného pomeru alebo do 10 dní po jeho skončení.

Zamestnanec je teda povinný preukázať zamestnávateľovi len splnenie týchto podmienok, nie podať žiadosť o odchodné. Väčšina potrebných informácií však obvykle vyplýva z osobného spisu zamestnanca, a teda nie je potrebné ich preukazovať. Potrebné je len preukázať žiadosť o poskytnutie niektorého z dôchodkov, a to buď rozhodnutím o priznaní dôchodku, prípadne potvrdením Sociálnej poisťovne. Ak však už zamestnanec dôchodok poberá, aj táto informácia by mala byť vzhľadom na iné odvody do poisťovne v jeho osobnom spise.

Ak zamestnancovi vznikne nárok na odchodné, musí mu byť vyplatené vo výške jeho priemernej mesačnej mzdy.

„V kolektívnej alebo pracovnej zmluve sa však môže zamestnávateľ so svojím zamestnancom dohodnúť aj na vyššej sume,“ pripomína SP. Dôležité je však myslieť na to, že odchodné je príjmom zo závislej činnosti a ako z každého iného príjmu, aj z neho zamestnávateľ odvádza odvody na sociálne poistenie. Priznané odchodné je teda vymeriavacím základom pre platenie poistného a započítateľné pre výpočet dôchodku.

Foto: Pixabay.com