Trináste storočie bolo významné najmä architektonickými pamiatkami a najmä hradmi. V tomto storočí vznikol aj hrad Oponice. Hrad plnil funkciu strážneho hradu na ochranu Nitry a okolia pred nájazdmi Tatárov, ktorým odolal, no husitské vojská ho dobyli v roku 1430, pričom ho značne poškodili.

Hrad s menšími ujmami vydržal Turkov, husitské vojská, no čo nezničia boje, zničia si sami ľudia. A tak spory o majetok vyústili k tomu, že pôvodní majitelia hrad opustili a k celkovému zániku značnou mierou prispel aj samotný cisár. Ten mal obavy, že by hrad využila odbojná šľachta, preto ho dal v 18. storočí vážne poškodiť. Následne už nikto nejavil záujem o opravu a kedysi nedobytný hrad začal chátrať.

Po požiari, ktorý bol v roku 1645, bol hrad opustený a majitelia sa presťahovali do nového jednoposchodového kaštieľa v podhradí.

Jeho majitelia tu hostili množstvo významných a zaujímavých ľudí. Patrili k nim bratia amerického prezidenta Roosevelta aj samotný Theodore Roosevelt v roku 1910, indický maharadža či americký miliardár Thomas Cordeza, ktorý sa plavil na Titanicu.

Do dnešného dňa sa zachovala prevažne veľká časť obvodových múrov hradu a z nej je najzachovalejšia západná časť. Zachovalé múry sú umiestnené v príjemnom prostredí lesa s nádherným výhľadom na okolie, preto je návšteva hradu veľmi príjemným spríjemnením voľného času.

Povesť o veľkom poklade slovenského panovníka Svätopluka, ktorý sem chodil oddychovať bude vraj možné vykopať až vtedy, keď ho bude slovenský národ najviac potrebovať.

Skutočným pokladom však bola unikátna knižnica, ktorej základy položil osvietenský gróf Anton Juraj Apponyi okolo roku 1744. Gróf Apponyi pôsobil vo Viedni a za svoj život zozbieral viac ako 25 tisíc vzácnych exemplárov kníh. Vyhľadával prevažne staré a vzácne tlače či rukopisné diela antických klasických spisovateľov.

„Najstaršou knihou je dielo Isokrata zo švajčiarskeho Bazileja z roku 1505, no mimoriadne významné sú i diela Machiavelliho či Pietra Arutina z prvej polovice 16. storočia, Michelangela Buonarrotiho, Berniniho, Borrominiho, Leonarda da Vinciho. Návštevníci nájdu v knižnici aj diela Kanta, Fichteho, Schillera, Goetheho či Rousseaua,“ uvádza sa na stránke Oponického kaštieľa.