Kedysi významná a neohrozená pevnosť je dnes už len tieňom svojej slávnej histórie. V priebehu storočí hrad menil svoju podobu i vlastníkov, ustál mnohé bitky, požiare či vyčíňanie nepriateľských vojsk.
V súčasnosti je hrad nenápadnou ruinou, ktorá je schovaná uprostred modernej výstavby centra mesta.
Nájazdom Tatárov odolali len pevnosti z kameňa so stálou vojenskou posádkou. „Od druhej polovice 13. storočia na území Uhorska vzniká sieť vojenských strategických pevností. Levice sa javili ako vhodné miesto pre svoju strategickú polohu. Skalnatý výbežok, na ktorom sa začal budovať, bol v tom období z troch strán obklopený močaristým terénom,“ píše sa na stránke rotundalevice.sk
Hrad museli pevnejšie opevniť iba zo strany dnešnej Kalvárie.
Na levickom hrade vraj straší už od 14. storočia biela pani. Volá sa Šeba a bola manželkou Kopaja Paláštyho a dcérou Feliciána Zacha. Jej príbeh je o to tragickejší, že nezaplatila za svoje hriechy, no bola vinná za to, že bola dcérou Feliciána, ktorý bol vtedajším prívržencom Matúša Čáka Trenčianského.
„Nenávisť voči panovníkovi si nosil vo svojom srdci a údajnou zámienkou k prebudeniu tejto nenávisti bol čin brata kráľovnej Alžbety, Kazimíra, ktorý zneuctil jeho dcéru Kláru. V hneve vošiel do hodovnej siene na hrade Visegrád a vytasil na panovníka svoj meč. Panovník vyviazol z atentátu bez zranenia, ale kráľovná prišla pri ochrane svojich detí o štyri prsty na ruke. Na jej krik sa vovalila do sály kráľovská stráž a Feliciána na mieste rozsekala,“ píše sa na stránke mesta.
Tým však kráľov hnev neskončil a nariadil popraviť celú rodinu atentátnika.
Najhoršie skončila nešťastná Klára, ktorá bola sestrou Šeby. Kat jej odťal štyri prsty na každej ruke, uši aj pery, ktorými sa vraj dopustila ohovárania Kazimíra. Potom ju polomŕtvu priviazal na chrbát koňa a ťahali ju po meste. Ešte predtým, ako jej sťali hlavu, musela sa pozerať na to, ako psy trhajú telo jej brata.
Vyvražďovanie rodiny Feliciána Zacha neskončilo iba vo Visegráde, ale prenieslo sa aj pod hradby Levického hradu. Tu nešťastnú a nevinnú Šebu sťal kat a jej manžela uvrhli do hladomorne. Ich deti predali do otroctva, no údajne ich zachránili križiaci a odviezli na Maltu.
Odvtedy po hrade blúdi duch bielej panej a všade hľadá manžela a deti.
