Kostol predstavuje jednu z dominánt Dolného mesta. Objekt má ihlanovitú strechu kostola a rozložité priečelie. Kláštorný komplex spolu s kostolom tvoria štyri čiastočne prepojené objekty s hlavným dvorom. Evidované sú tri stavebné etapy, a to baroková, ktorá pochádza z 2. tretiny 18. storočia v suteréne a na prízemí, empír zo začiatku 19. storočia, ktorý je prítomný v pôdoryse i klenbách. Posledná etapa je historizujúca, ktorú tvorí neorománsky a neogotický sloh.

Posledná prestavba bola realizovaná od roku 1852 podľa projektu Františka Částku.

V prestavbe pokračoval od roku 1855 viedenský staviteľ Ján Szmatos a dokončil ju v roku 1861 Anton Herwert, staviteľ z Nitry. Do priestorov sa v roku 1861 nasťahovali rádové sestry vincentky z rakúskeho Grazu. „Biskup Roškováni im zveril opateru chorých a výchovu dievčat. Od roku 1868 v komplexe sídlila aj materská škola. Biskup Imrich Bende tu zriadil aj meštiansku školu, neskôr vyššiu dievčenskú školu,“ informuje Klub priateľov starej Nitry na sociálnej sieti.

Po roku 1932 tu sídlil ženský učiteľský ústav.

V roku 1934 bol objekt rekonštruovaný a prestavaný podľa projektu Maximiliána Scheera. V 2. polovici 20. storočia bol zmodernizovaný. Zaujímavosťou je, že kostol a kláštor nie sú kultúrnou pamiatkou iba preto, že vežu pri rekonštrukcii po veľkej víchrici postavili nižšiu, ako bola pôvodná. Dnes podľa spirituality sv. Vincenta žije približne 14 070 sestier v 94 krajinách na všetkých kontinentoch.

Sestry pôsobia v školách, pomáhajú starým a chorým v hospicoch, v zariadeniach sociálnych služieb, v službe ľuďom bez domova, starým a chorým kňazom, spolusestrám, vo farnostiach či v kňazskom seminári.

„Slovenská provincia s počtom 220 sestier má svoje komunity na Slovensku, v Čechách a misie na Ukrajine a v Rusku,“ informuje portál vincentky.sk. V krypte pod kostolom sa naposledy pochovávalo v roku 1946. Leží tu 35 sestier a 7 civilov, ktorí pracovali v kláštore. Približne 20 miest je stále voľných.