OZ Výcviková škola pre vodiace a asistenčné psy funguje od roku 1995 a za toto obdobie odovzdali svojim klientom viac ako 140 psov. Ako jediná organizácia na Slovensku získali akreditáciu od Medzinárodnej federácie škôl pre výcvik vodiacich psov(IGDF), čo zaručuje vysokú kvalitu ich práce.

„Samotný výcvik trvá 6-8 mesiacov, avšak ten výcvik nemôže začať skôr, ako v jednom roku. Ročný pes môže byť rôzne pripravený. My sa snažíme hneď od narodenia šteniatka pripravovať na sociálnu prácu s človekom, s ktorým budú neustále v kontakte. Prvé dva mesiace sú nesmierne dôležité na to, aby si šteniatko zvyklo na človeka ako na svojho parťáka. Ak by sa kúpilo šteňa odniekiaľ, kde nedochádza ku kontaktu s ľuďmi, tak ten vývoj psa bude úplne iný. Výcvik teda síce začína až v jednom roku, ale to obdobie predtým je rovnako dôležité,“ povedala nám Katarína Kubišová z OZ Výcviková škola pre vodiace a asistenčné psy.

Cieľom tohto združenia je pomáhať ľuďom so zdravotným postihnutím prostredníctvom špeciálne vycvičených psov. Nevidiaci ľudia tak získajú v mnohých úkonoch samostatnosť a okrem toho získajú aj skvelého životného kamaráta a partnera.

„Okrem výcviku je veľmi dôležité vytvoriť správnu dvojicu psa s človekom, aby medzi nimi fungovala spolupráca. Klienta o tom treba správne inštruovať. Nie každý vodiaci pes, aj keď je super vycvičený, sa hodí každému klientovi a naopak. Nefunguje to štýlom, že kto sa prvý prihlási, ten dostane prvého vycvičeného psa,“ pokračovala Kubišová.

Pri stretnutiach s klientmi je preto nutné, aby uviedli ako sú na tom s kondíciou, koľko trás používajú, aký majú životný štýl. Mladým aktívnym ľuďom, ktorí sa často a radi prechádzajú, sa zvyčajne priradí energický pes, ktorý sa taktiež rád prechádza. Klient so psom sa začnú postupne spoznávať a v prípade, že si navzájom vyhovujú, tak sa pes oficiálne odovzdá klientovi.

 „Pôvodne som si myslela, že psíkovi poviem trasu, on ma tam bezpečne odvedie a ja nemusím nič robiť. Zistila som ale, že pracovať musím aj ja, nemôžem to všetko nechať na ňom. Musíme pracovať spolu ako jeden tím,“ povedala nám pani Eva, majiteľka vodiaceho psa.  

Do úvahy sa samozrejme berú aj požiadavky samotných klientov. Niektorí majú záujem napríklad iba o sučku nejakej konkrétnej farby. V takých prípadoch sa ale môže stať, že na psíka budú čakať dlhšiu dobu. Je tu aj možnosť výmeny psa, ak klient počas skúšobnej doby povie, že mu priradený pes nevyhovuje. Niečo také sa ale za 24 rokov pôsobenia tohto OZ nestalo.  

Až 70% všetkých vodiacich psov na svete sú labradorskí retrievery a toto plemeno používa aj OZ Výcviková škola pre vodiace a asistenčné psy.

„Aj my používame toto plemeno, máme na to vlastný účelový chov. Je to pôvodne poľovnícky pes, ale už 50 rokov sa šľachtí na sociálnu prácu s človekom, či už ako vodiaci pes, asistenčný pes alebo ako psí terapeut,“ dodala Kubišová

Pre ľudí je dôležité, aby vedeli, ako sa v prítomnosti vodiaceho psa správať. Aj keď sú psy trénovaní, aby okolitým ľuďom nevenovali pozornosť, každé jedno oslovenie môže oslabiť koncentráciu psa. Pre človeka so zrakovým postihnutím môže takéto vyrušenie psieho pomocníka spôsobiť veľké problémy. Pokiaľ sa chcete vodiacemu psovi prihovoriť, alebo akokoľvek pomôcť jeho majiteľovi, vždy ako prvého oslovte majiteľa. Mnohí z držiteľov vodiacich psov sa s vami radi zoznámia a predstavia vám svojho spoločníka. Netreba ale brať osobne, ak človek so zrakovým postihnutím takýto kontakt odmietne, svojho psa pozná najlepšie práve on.

„Ľudia nám často chcú pomôcť, ale nevedia, ako človeka s vodiacim psom sprevádzať. Volajú na psa, ťahajú ho za vôdzku. Stačí sa však opýtať a nevidiaci vám povie, ako mu treba pomôcť,“ vysvetľuje Michal Sihelský, ktorý vlastní vodiaceho psa menom Izzi.

• 

• 

Vodiaceho psa by ste taktiež bez povolenia nemali nikdy kŕmiť. Často sa stane, že nevidiaci ani nevie, že jeho psa niekto na verejnosti kŕmi. Môže sa potom stať, že si na to psík zvykne a začne si pýtať jedlo aj od iných ľudí v rôznych situáciách. Život vodiaceho psa sa riadi prísnymi pravidlami, platí to však iba počas jeho práce. Po zložení postroja sa z neho stáva obyčajný pes, ktorého možno pohladkať a zahrať sa s ním.

„Dôležité je uvedomiť si, že vodiaci pes nie je obyčajným psom. Je to špeciálny pomocník, ktorý by mal byť spoľahlivý v každej situácii, nakoľko pomáha človeku s postihnutím,“ uzatvára Kubišová.

Etiketa správania sa v prítomnosti vodiaceho psa

1. Vždy oslovujte prvého majiteľa, až potom psa.
2. Vodiaceho psa nekŕmte, neoslovujte ani inak nevyrušujte.
3. Pokiaľ máte svojho vlastného psa, nedovoľte mu priblížiť sa ku vodiacemu psovi a rušiť ho.
4. Ak chcete pohladkať alebo osloviť vodiaceho psa, spýtajte sa najprv majiteľa na povolenie.
5. V prítomnosti vodiaceho psa sa správajte pokojne, aby ste ho príliš nerozrušili.
6. S vodiacim psom nemanipulujte, neťahajte ho za vôdzku, ani mu neskúšajte dávať nejaké povely.
7. Ak chcete majiteľovi s vodiacim psom pomôcť, opýtajte sa ho, akú pomoc potrebuje.