Na slovenských štedrovečerných stoloch má svoje miesto už odnepamäti kapor, majonézový zemiakový šalát, vianočná kapustnica, oblátky s medom či prekrojené jabĺčko. Vedeli ste, že túto vianočnú klasiku ľudia v jednotlivých kútoch Slovenska zamieňajú napríklad za rezne, pečenú hus a dokonca za pirohy alebo bryndzové halušky?

Tradičná Štedrá večera v minulosti a možno ešte u niekoho aj dnes, začína prekrojením jabĺčka, ktoré sa rozkrája a každý dostane svoj kúsok. Potom si každý sám vyberie vlašský oriešok, ktorý otvorí a zje. Po ovocí nasledujú vianočné oblátky s medom a cesnak, ktorý symbolizoval zdravie na celý nasledujúci rok.

Večera začína prípitkom, tradične to bývalo tzv. „hriatô“ – domáce pálené s karamelizovanou slaninkou.

V súčasnosti mnohé rodiny preferujú skôr víno či šampanské. Následne prichádzajú na rad hlavné chody, ako prvé polievka. Najčastejšie je to vianočná kapustnica, prípadne viacero tradičných polievok, pričom z každej sa je len symbolicky.

V minulosti sa základ kapustnice líšil najmä na základe vierovyznania

Kým katolícke rodiny pripravovali vianočnú kapustnicu bez mäsa, prípadne len s varenou rybou, v evanjelických rodinách dávali do kapustnice aj klobásku. Niekde sa pridávajú aj slivky či smotana a niekde ju nahrádzajú šošovicovou, hríbovou, hrachovou či hŕstkovou polievkou. Mnohé domácnosti zvyknú na Štedrý deň pripravovať aj viacero druhov polievok. V južnejších oblastiach Slovenska nechýbala v minulosti ani rybacia polievka.

Štvrtým chodom večere by mali byť kaše – kukuričanka, Ježiškova kaša, fazuľová fučka či šošovicový prívarok. Potom prichádzajú na rad múčne jedlá – rezance alebo opekance s makom, pirohy. Tie môžu byť buď na sladko s makom, alebo na slano s kapustou či bryndzou.

V minulosti zvykli naši predkovia pripravovať tieto múčne jedlá doma, no v súčasnosti siaha čoraz viac ľudí po polotovaroch.

Po týchto jedlách prichádza rad na hlavné jedlo – ryba so šalátom. „Ryby sa konzumovali už od začiatku stredoveku ako pôstne jedlá, čiže aj ľudia, ktorí držali na štedrý deň pôst, mohli konzumovať rybu. Ryba sa teda síce konzumovala, ale ako varená či pečená ale určite nie vyprážaná. Veľmi časté boli napríklad haringy, ktoré boli solené alebo ryby, ktoré sa lovili priamo v Dunaji. Aj tieto ryby sa upravovali klasickým spôsobom, teda najmä pečením,“ vysvetlila tradíciu ryby na vianočnom stole Katarína Nádaská.

Vyprážané rybie mäso do našich končín prišlo až v 50. rokoch minulého storočia – znakom bohatstva a blahobytu boli práve vyprážané jedlá.

Sviatočné menu končí koláčikmi či rôznym sušeným ovocím. Kým v minulosti boli pre Štedrý večer typické skôr kysnuté koláče, napríklad známy Štedrák, dnes patria medzi tradičné vianočné pečivo vanilkové rožteky alebo linecké koláčiky.