V predchádzajúcom článku sme sa pozreli na oslavy zmŕtvychvstania, ako aj na obyčaje Izraelitov, viac informácii môžete nájsť tu. Dnes sa zameriame na oslavu jari, ktorá postupom času splynula s kresťanskou oslavou Veľkej noci. Pôvodné zvyky a veľkonočné obrady mali pre obyvateľov nášho územia zabezpečiť prosperitu ich hospodárstva. Niet sa čo čudovať, že s príchodom jarných lúčov začali ľudia oslavovať, zima bola konečne na ústupe, čo znamenalo viac jedla a menej chladu. Na svoje si prišla bohyňa jari, Vesna, ktorej preukazovali značnú úcty – za jej požehnanie, ktoré umožnilo zemi znova plodiť. Zato jej sestra Morena/Murena sa na Smrtnú nedeľu od staroveku vynášala von z dediny. Z dostupných zdrojov sa zachovalo, že pri obliekaní Moreny sa recitovala básnička: „Slunko, slunéčko, poj na moje líčko, dáme ti vajíčko. Otvárame vráta, dáme ti kus zlata.“
Pálenie smrtky, ohňostroje či akákoľvek symbolika spájaná s ohňom má reprezentovať precitnutie po zimnom čase, kedy príroda spí. „Pamätám si, že keď som bola ešte malá, chodili sme na Kvetnú nedeľu s Morenou. Chodili sme s ozdobenou halúzkou po rodine a vypytovali sme vajíčka, tie sa maľovali pre chlapcov, ktorí o týždeň prišli oblievať,“ spomína pre TV Nitričku Eva Domanová, členka FS Tradícia, reportáž nájdete tu.
![](http://www.nitrianskyhlasnik.sk/wp-content/uploads/2020/04/vajička.png)
Tradičný zvyk obdarovávať sa vajíčkami zas pramení zo starých čias, kedy ľudia verili, že svet vznikol z veľkého vajca a vajíčko predstavuje nový život, silu a pre svoju škrupinku aj pocit bezpečia. Vajíčka alebo kraslice prezrádzali veľa o tom, či bol návštevník obydlia v dome dievčiny vítaný, a tiež ako veľmi na ňom mladej slečne záležalo. Stačilo sa pozrieť na výzdobu, čím bohatšia, tým väčší záujem mala vyoblievaná a vyšibaná mladica.
![](http://www.nitrianskyhlasnik.sk/wp-content/uploads/2020/04/kraslica.jpg)
Na Veľkonočný pondelok sa začalo konečne hodovať. Túto prastarú tradíciu dopĺňalo aj polievanie a šibačka. „V domácnostiach sa varila šunka, chystali sa jedlá, piekli sa koláče,“ hovorí v rozhovore pre TV Nitričku Miroslava Zaujecová, folkloristka. Reportáž môžete nájsť tu. Od rána chodili mladí muži alebo chlapci po domácnostiach svojich známych/rodiny, kde poliali, vyšibali ženy a dievčatá. Svoj korbáč si vyrábali ručne, z vŕbového prútia. Korbáč bol podľa dochovaných tradícii spletený z ôsmich, dvanástich či z dvadsiatich štyroch prútov a mal približne od pol metra do dvoch metrov. Dopĺňala ho pletená rukoväť a farebné stužky.
![](http://www.nitrianskyhlasnik.sk/wp-content/uploads/2020/04/1024px-Munkácsy_Easter_Sprinkling.jpg)
Tradície kázali, že počas hodovania predniesli muži rôzne koledy. Či sa najprv šibe, polieva, spieva alebo recituje, záleží na situácii, do ktorej mládenci prídu. Vypočuť sme si v tých časoch, ako aj dnes, mohli povestnú básničku:
Šiby, ryby, mastné ryby,
kus koláča od korbáča,
kázal kadlec aj kadlečka,
abys´ dala tri vajíčka:
jedno biele, druhé čierne
a to tretie zabarvené,
to je moje potešenie.
Šibačka a polievačka dávali mládencom šancu zistiť, ktorá dievčina má o nich záujem a dievčatá zas zistili, ktorému mladému mužovi učarovala ich krása, zrejme preto bola táto tradícia taká populárna.