Adventný veniec
Adventný veniec možno považovať za kresťanskú vianočnú dekoráciu, jeho úloha pritom nie je len okrasná. Už samotný okrúhly tvar venca má symbolizovať večnosť, nesmrteľnosť ľudskej duše a nový večný život nájdený v Kristovi. Podľa tradície má aj jeho vzhľad jasné pravidlá. Zelené vetvičky ihličnanov ozdobené šiškami či orieškami s tromi fialovými a jednou ružovou sviečkou.
Fialová farba je pritom v adventnom období kľúčová. Predstavuje dôstojnosť a pokánie.
Radosť sa v katolíckej cirkvi vyjadruje ružovou farbou, a preto sa aj kňazi na tretiu adventnú nedeľu obliekajú do ružového rúcha. Štyri sviece – jedna na každú adventnú nedeľu a zároveň na každých tisíc rokov, ktoré podľa Biblie oddeľujú stvorenie prvého človeka od príchodu Ježiša Krista. Každá sviečka umiestnená v adventnom venci má svoje meno. Prvá sa volá nádej, na druhú adventnú nedeľu zapaľujeme mier, tretia symbolizuje priateľstvo a štvrtá lásku. Niektoré adventné vence majú aj piatu sviecu zasadenú doprostred. Je bielej farby a zapaľuje sa na Štedrý deň. Predstavuje samotného Krista. Svetlo sviečky znamená svetlo viery, ktorá prichádza poraziť tmu hriechu.
Adventný kalendár
Obľúbenou adventnou tradíciou sa stali aj adventné kalendáre. Prvý známy adventný kalendár bol ručne vyrobený a pochádza z roku 1851. Do tohto obdobia si ľudia robili len kriedové čiarky na stenu. Prvý tlačený kalendár bol vyrobený v roku 1908, nemal však otváracie okienka. Tie prišli do módy až o 13 rokov neskôr. V súčasnej podobe, teda naplnený čokoládou, existuje až od roku 1958. V moderných adventných kalendároch však nájdeme už takmer všetko – hračky, kozmetiku či dokonca alkohol. Najmodernejšou verziou sú virtuálne kalendáre, prostredníctvom ktorých spoločnosti lákajú zákazníkov na súťaže a zľavy.
Vianočné trhy
Dnes sú vianočné trhy skôr komerčnou záležitosťou, ich história však siaha až do neskorého stredoveku. Pôvod majú v Nemecku a Rakúsku, odkaľ sa postupne rozšírili do celého sveta. Medzi najstaršie vianočné trhy patria drážďanské, prvýkrát sa konali v roku 1434. Pôvodne slúžili k tomu, aby sa ľudia pred dlhou zimou zásobili potravinami a teplým oblečením. Spočiatku bývali trhy otvorené len deň pred 24. decembrom a spájali sa najmä s nákup vianočných darčekov.
Moderné vianočné trhy sa dnes konajú na krásne vyzdobených námestiach. Tradičnú atmosféru umocňuje vôňa vareného vína a stánkový predaj remeselníckych výrobkov. Neraz sa vo veľkých mestách stávajú hlavným turistickým lákadlom, na ktoré cestové kancelárie ponúkajú organizované výlety.
Vianočné trhy sú každoročnou súčasťou aj mesta pod Zoborom. Mestečko otvorilo svoje brány 1. decembra a tento rok sľubuje menšiu záťaž na životné prostredie. Stánkari majú nariadené používanie kompostovateľného riadu.
S adventným obdobím sa spájajú aj zvyky viazané so sviatkami významných svätcov.
Sviatok sv. Barbory
Pomocníčka v núdzi, patrónka umierajúcich a baníkov. Traduje sa príbeh, v ktorom Barboru sťal kvôli viere v Boha jej vlastný otec. Štvrtého decembra je v našich končinách zvykom odrezať vetvičku čerešne a ponoriť ju do vázy s vodou. Sémantika tohto zvyku je ale rôzna. Niektorí tvrdia, že ten, komu vetvička do Vianoc rozkvitne, môže v budúcnom roku očakávať splnenie všetkých svojich prianí. Iná tradícia zas hovorí, aby dievča dalo každej vetvičke meno niektorého chlapca. Jej ženíchom bude ten, na ktorého vetvičke sa zjaví prvý kvet. Inokedy sa počítalo, koľký deň po Barbore vetvička rozkvitne. Takto sa vraj dal určite najšťastnejší mesiac budúceho roku.
Sviatok sv. Mikuláša
So sviatkom sv. Mikuláša sa spája milý zvyk obdarovávania všetkých detí. Svoje korene má v príbehu, ktorý opisuje štedrosť svätca. Keď chcel zadĺžený otec predať svoje tri dcéry do nevestinca, Mikuláš tri noci za sebou vhadzoval cez otvorené okno do izby peniaze. Otec nimi mohol splatiť dlhy a pripraviť dcéram slušnú výbavu. Dnes si Mikuláš oblieka tradičný odev biskupa a v predvečer sviatku nadeľuje deťom sladkosti a dobrotivo ich karhá.
Sviatok sv. Lucie
Svätica žila v 4. storočí. Svoj majetok rozdala a život zasvätila Bohu. Zomrela mučeníckou smrťou. Dnes je patrónkou chudobných, slepých a kajúcich prostitútok.
Ľudové tradície však majú so sväticou len málo spoločné.
Podľa zvyku je Lucia tajomná bytosť. Ešte v 20. storočí chodili po našich dedinách ženy odeté v bielom a husím pierkom ometali steny, čím symbolicky vyháňali z domovov zlo. Dievčatá si v tento deň tiež zvykli písať na malé papieriky mená dvanástich chlapcov. Každý deň až do Vianoc vyhodili jeden papierik. Chlapec, ktorého meno im zostalo ako posledné, sa mal stať ich budúcim manželom. Ak dievča po sviatočnej večeri vyšlo von a počúvalo, z ktorej strany prvýkrát zabreše pes, mohlo zistiť aj smer, z ktorého jej nastávajúci pochádza.
