Zvyšky veže sa nachádzajú v Cigánskej doline, cez ktorú preteká Žitava a ktorá oddeľuje pohoria Tribeč a Pohronský Inovec. Nachádza sa približne 1,5 km severovýchodne od obce smerom na Veľkú Lehotu, nad cestou, ktorú v minulosti strážila. Veža sa skladala z niekoľkých podlaží, uvádza sa od štyroch až po šesť podlaží, v iných zdrojoch sa spomína ako 40 metrov vysoká, šesťposchodová s vchodom na prvom poschodí.
Existujú aj nepotvrdené dohady o tom, že veža bola podzemne spojená s hradom Hrušov, nakoľko sú postavené z rovnakých materiálov.
Veža pravdepodobne vznikla na začiatku 13. storočia – okolo roku 1280 ju dal postaviť Matúš Čák Trenčiansky. Skutočnosť, že veža bola vybudovaná tesne ponad cestu, napovedá o jej strážnej funkcii. Súčasne upozorňuje na niekdajšiu dôležitosť cestnej komunikácie. Vzrast dôležitosti tejto cesty možno predpokladať v priebehu prvej polovice 14. storočia, kedy došlo na území dnešnej Novej Bane k objavu veľkých ložísk zlata.
„A tak už v roku 1387, keď sa kráľovský hrad Hrušov stáva šľachtickým majetkom majstra Ladislava, dozvedáme sa o troch colniciach (Jedľové Kostoľany, Hostie a Žitava), ktoré patrili k hradu. Listiny umožňujú stotožniť Živánsku vežu práve so spomínanou colnou stanicou, pričom nás tiež informujú o jej aktívnej činnosti minimálne do konca 15. storočia,“ informuje stránka Jedľových Kostolian.
Syntézou doterajších poznatkov môžeme teda Živánsku vežu zaradiť ku strážnym vežiam určeným na ochranu komunikácií a vyberanie poplatkov.
Kým niektoré veže mali schodište vybudované v múroch, iné, ako aj Živánska používali výlučne rebríky. Predpokladá sa, že jej rozlomenie do dnešnej podoby spôsobila gravitácia, no nevylučuje sa ani zemetrasenie. Podložie veže stojí na andezitovom podklade a pôde so seizmickou činnosťou. Príčinou skazy však môžu byť aj dôsledky vojenských či lúpežných ťažení v tejto oblasti.
Traduje sa tu aj povesť o zbojníkoch, ktorí boli známi ako „živáni“. Neboli to však hocijakí zbojníci, ale vplyvní ľudia a predovšetkým ich zbojnícky kapitán. Ten mal všetko, po čom túžil, no nie a nie nájsť tú správnu ženu. Raz mu však padla do oka nádherná žena, no jej srdce už totiž patrilo inému. Jej láskou bol jazdec na čiernom koni, ktorý k jej okienku prichádzal každú noc.
Kapitán bol však neoblomný, a dievčina ho odmietala čoraz viac. Prikázal preto svojim chlapom, aby ju uniesli.
„Strach ju však neopantal, a tak niekoľko ráz z veže ušla. Došla však kapitánovi trpezlivosť, a tak ju spútal reťazou. Takou dlhou, že sa až k potoku dostala, aby mu mohla aspoň prať. A jedného dňa sa pred ňou zjavil známy čierny kôň a na ňom švárny šuhaj zo Skýcova. Reťaz rozťal a krásavicu vysadil na svojho tátoša. Neušli však do bezpečia, ale zamierili rovno smerom k veži. Tu bystrá dievčina položila sviečky pod sudy s pušným prachom a zanedlho ozvala sa rana ako z dela. Polovica veže rozpadla sa a pochovala divých zbojníkov,“ píše sa na stránke mesta.
