Vojenský cintorín v Mlynárciach bol zriadený počas 1. svetovej vojny v rokoch 1914-1915. Slúžil pre potreby vojenskej epidemiologickej nemocnice a podľa historika Štefana Košovana vznikol v práve v jej blízkosti. Nemocnica stála pri bývalom cukrovare a sústreďovali v nej vojakov rakúsko-uhorskej armády. Boli tu hospitalizovaní nepriatelia i zajatci, v prípade výskytu epidémie.
Veľa z vojakov počas epidémie zahynulo a bolo pochovaných práve na tomto cintoríne.
Po vypuknutí 1. svetovej vojny sa Nitra zaplnila brancami a vojakmi, ktorých tu v barakovom tábore na Martinskom vrchu zaraďovali do frontových jednotiek a posielali na front. „Od 10. septembra začali prichádzať sanitné vlaky s ranenými vojakmi zo severného frontu a Nitra i s okolím sa premenila na vojenský lazaret. Privážanie zranených a chorých vojakov z frontov hrozilo šírením nákazlivých chorôb, preto sa v októbri 1914 posádková nemocnica pri barakovom tábore na Martinskom vrchu zmenila na epidemiologickú vojenskú nemocnicu,“ píše sa v publikácii Dejiny Nitry.
Kvôli vysoko infekčnej a nebezpečnej cholere otvorili 26. septembra 1914 v Mlynárciach pri tehelni vojenskú karanténnu stanicu.
Priestory stanice tvorili drevené baraky a o hospitalizovaných, ktorých bolo približne 2000, sa tu staralo 5 lekárov, 35 ošetrovateľov a pomocný zdravotnícky personál personál. Každý vojenský pacient, ktorého priviezli do Nitry, tu musel stráviť 5 dňové pozorovanie a až po potvrdení bezinfekčnosti ho zadelili do inej nemocnice. Pacienti nakazení cholerou tu zostali až do úplného vyliečenia. „V prípade úmrtia ich pochovali na novozriadenom priľahlom cholerovom cintoríne,“ píše sa v knihe.
V tejto súvislosti bol vydaný zákaz používania vody z rieky Nitry.
V súčasnosti je na cintoríne pochovaných 437 vojakov i nevojakov rôznych národností a náboženstiev, a práve preto je tento cintorín unikátny. Na Slovensku ale i po celej Európe nájdeme cintoríny, kde sú pochovaní len ruský alebo len nemecký vojaci. No taký, kde vedľa seba ležia vojaci rôznych národností je ojedinelý. Ležia tu Slováci, Česi, Rumuni, Maďari, Taliani, Nemci, Rakúšania, Turci, Srbi, Chorváti, Poliaci, Rusi a deväť neznámych vojakov.
„V hornej časti náhrobkov nájdeme symboly vyjadrujúce konfesionálnu príslušnosť zomrelého – kríže, dvojkríže a hviezdy s polmesiacom. Kríže patria kresťanom, dvojkríže pravoslávnym a polmesiace s hviezdou moslimom – štyrom tureckým vojakom. Pod symbolom sa nachádza tabuľka so zaradením vojaka, jeho menom, dátumom narodenia a úmrtia. Okrem vojakov našlo na cintoríne v Mlynárciach miesto posledného odpočinku i zopár civilistov,“ dodávajú Dejiny Nitry.
O cintorín sa aktuálne stará približne 30 vojakov-dobrovoľníkov z 12. mechanizovaného práporu v Nitre a z protilietadlovej raketovej brigády.
