12. októbra 1663 obsadili Turci Nitru pod vedením bašu, Gházi Husseina. Bránu postavili Turci na počesť dobytia mesta v rovnakom roku. Obyvatelia Nitry ju však vnímali ako potupu a tiež, že špatila dlhú krásnu ulicu. Bola to vraj veľmi škaredá a tmavá stavba, a preto ju v roku 1858 zbúrali. „V roku 1858 dáva mesto zbúrať tureckú bránu, ktorá bola vybudovaná v čase okupácie mesta tureckými vojskami. Tento počin otvoril urbanistickú štruktúru mesta južným smerom, čím vznikla hlavná os rozvoja mesta, ktorou je dnešná Štefánikova trieda,“ píše sa v Pamiatkovej zóne Nitry.
Hrad mal v čase tureckej invázie vnútornú aj vonkajšiu časť oddelenú od seba jarkom a palisádami.
V čase tejto invázie bola údajne postavená aj tzv. Turecká brána v lokalite vyústenia vtedajšej hlavnej ulice do priestoru pred brodom cez Nitru. V súčasnosti je to križovatka Štúrovej a Štefánikovej triedy. Po príchode vojska vedeného generálom de Souchesom, Turci podpálili Horné aj Dolné mesto a utiahli sa na hrad. „Po obliehaní vyjednali Turci odchod. Z mesta zostali iba ruiny a hrad bol značne poškodený,“ informuje Krajský pamiatkový ústav Nitra.
Poznáte povesť o zrade na Nitrianskom hrade od Jána Domastu? V knihe Povesti o slovenských hradoch sa píše o živote počas tureckých vpádov.
U biskupa Selepčéniho-Slepčianskeho bolo veselo, pretože sa jeho neter Martička išla vydávať. Jej nastávajúcim mal byť zeman Nitraj. Radosť zo svadby však prekazila správa o blížiacich sa tureckých vojskách, ktoré mohli napadnúť nielen Nitriansky hrad, ale aj Hlohovec a Topoľčiansky hrad. Biskup musel ísť do Viedne a vzal neter so sebou. Keď nasadala do koča, Nitraj jej daroval tri poštové holuby. Symbolizovali ich lásku a každý týždeň mala vypustiť jedného holuba.
Nitraj ostal na hrade, aby ho bránil pred Turkami, no spomenul si na príhodu so starou Cigánkou. Tá mu predpovedala, že bude pánom najslávnejšieho a najstaršieho hradu.
Martička vypustila holubov zo Šintavy, Trnavy a Červeného kameňa, priniesli odkaz k Nitrajovi s vyznaním lásky. Mladý zeman jej však neodpovedal, pretože mal plné ruky práce s Turkami. Novozámocký baša Gházi Hussein chcel dať Nitre slobodu, ak sa vzdajú. Na nádvorie hradu sa dostal turecký vyzvedač a Nitrajovi predostrel ponuku od bašu. Chcel ho urobiť pánom hradu.
O polnoci sa otvorila hradná brána a dnu prenikli nepriatelia. Na druhé ráno viala na kostolnej veži turecká zástava a celá nitrianska hradná stráž bola zatvorená v pivniciach.
„Bolo potrebné vyriešiť, čo spravia s cisárskymi a uhorskými vojakmi. Nitraj dal takmer všetkých sultánovi, nechal si zopár chlapov, aby mu mohli ťahať vodu. Vybral si jedného chlapa a chudobného zemana Poruba, ktorý sa niekedy uchádzal o ruku Martičky. Obaja boli uväznení na Vazulovej veži a správa o zrade Nitraja sa dostala k Martičke. Posol povedal, že sa každý deň preváža po Dolnom meste ako spoluveliteľ bašu,“ píše sa v knihe.
Nitraj bol veliteľom hradu 6 mesiacov a jeden večer priniesli na hrad množstvo vína, ktorým sa posilnila aj turecká stráž. Boli opití a zaspali, čo využili Poruba so spoluväzňom.
Vyzliekli stráž z tureckých šiat a sami si ich obliekli. Nitraj sa v tom čase nachádzal mimo hradu, no dostal správu o príchode cisárskeho vojska do Nitry a ponáhľal sa späť. Cisárske vojsko malo mnoho zbraní a delostrelcov. Z Nitry utiekol baša a Turci podpaľovali Dolné i Horné mesto. V bitke padlo približne 400 Turkov, no Nitraj medzi nimi nebol. Zradcu našli po troch dňoch utopeného v hradnej studni.
