Bol tu bohatý spoločenský život, obchod sa rozvíjal a poľnohospodárstvo vynášalo. Usporadúvali divadelné predstavenia, čítali literatúru a v 20. rokoch mešťania rozšírili radnicu, V meste pribúdali obchody a stále viac sa stávali známymi aj vďaka vzácnemu polodrahokamu-ónyxu.
Otvorením Župnej nemocnice v Leviciach v roku 1885 sa zlepšila kvalita poskytovania zdravotnej starostlivosti pre pacientov z mesta i širokého okolia.
Nemocnica v Leviciach bola po Chyzerovciach, ktoré sú dnes súčasť Zlatých Moraviec, druhou v pôsobnosti Tekovskej župy. Iniciátor založenia nemocnice, župan Štefan Mailáth, zveril zdravotnú starostlivosť pacientov do rúk Milosrdných sestier sv. Vincenta – Satmárok. Kongregáciu založil v roku 1842 satmársky biskup, Ján Hám, ktorý túžil, aby v jeho diecéze vyrastala čistá a mravne neskazená mládež, predovšetkým dievčatá.
„Chýbal im však vlastný sakrálny priestor, kde by sa mohli venovať spoločnej a osobnej modlitbe. Ich túžby sa zhmotnili až v roku 1887 – županovi Štefanovi Mailáthovi sa podarilo zozbierať sumu 5600 korún a zrealizoval výstavbu kaplnky,“ píše sa v historických prameňoch mesta Levice. Kaplnku na Bátovskej ulici navrhol známy architekt, Győző Bernardt, ktorý pracoval aj na projektovaní železničnej trate Čata – Levice.
Kaplnka už má viac ako 130 rokov a postavili ju, aby chorým dodávala nádej do života.
Spočiatku slúžila len pre duchovné potreby rehoľného spoločenstva, bez prítomnosti verejnosti, aby mohla slúžiť na bohoslužby, Udalosti 1. svetovej vojny a vznik Československa v roku 1918 mali vplyv i na pôsobenie sestier satmárok. Rehoľné domy boli zrušené a sestry sa väčšinou vrátili do materského kláštora v Satmáre. V levickej nemocnici ich prácu napokon v roku 1923 prevzali Milosrdné sestry Svätého kríža. Hlavnou úlohou sestier bolo ošetrovanie chudobných, najmä chorých.
„Kaplnku stavebne rozšírili o polkruhovú bočnú prístavbu v duchu vtedajšieho strohého funkcionalizmu. Zmenou prešiel i interiér, na oltári maľbu vystriedala socha Božského Srdca Ježišovho,“ informuje mesto. Komunistický režim na Slovensku zasiahol proti reholiam a snažil sa ich zlikvidovať. Prvotný plán, znížiť počet nemocníc a ústavov, v ktorých pôsobili rehoľnice stroskotal na nedostatku civilného personálu. Posledná rehoľná sestra opustila levickú nemocnicu v roku 1959.
