Meč Slovanov sa vyznačoval pôsobivou veľkosťou a taktiež bol značne ťažký. Majiteľ takéhoto meča musel mať fyzickú kondíciu, aby mohol poraziť svojho súpera presnými a dostatočne silnými údermi. Slovanský meč tvorili kováči a remeselníci a bol tvorený ako darček darovaný z úcty. Iba odvážny muž sa mohol pochváliť takouto zbraňou vo svojom príbytku.

Meč kniežaťa Pribinu na pešej sa vyznačuje tým, že na bronzovej rukoväti prevláda geometrický ornament s podlhovastými ľudskými maskami. Meč je hlboko zabodnutý, čo predstavuje symbol mieru.

Pôvodný korunovačný meč uhorských kráľov je uložený v pokladnici pražského hradu.

Karol IV. ho dal zapísať pod menom Gladius S. Stephani Regis Ungariae cum manubrio eburneo – Meč Sv. Štefana, Uhorské kráľovstvo, slonovinová rukoväť. Čepeľ bola vyrobená približne v rokoch 600 – 820. Podľa kroník mladého maďarského kniežaťa Štefana, ktorý bol správcom Nitry, opásali mečom slovanskí veľmoži Hont a Poznaň v roku 997.

Neskôr Štefan vybojoval bitku pri Vespréme s pohanom Kopanyom. O pár rokov na to sa stal prvým uhorským kráľom.

Špekulácie hovoria o tom, že v tej dobe mohol meč od cisára Ľudovíta I. Pobožného dostať buď Mojmír I., alebo Pribina. V roku 831 ho mohol pri krste dostať Mojmír alebo v roku 828 pri vysvecovaní kostola knieža Pribina. „V roku 834 Mojmír I. vyhnal Pribinu z Nitry. Pribina utiekol a utekajúcemu mohol byť meč na obtiaž. Zanechal ho v Nitre v kostole aj s ostatnými insígniami kniežacieho titulu,“ informujú historické pramene.

Ak priniesli meč z Nitry, tak je povesť kronikára Kosmasa pravdivá. Ten tvrdil, že po prehranej bitke s Maďarmi sa Svätopluk II. utiahol do kláštora. Všetko vrátane meča nechal v Nitre.

„Ak však meč doniesol mladý Štefan z Ostrihomu, tak to potvrdzuje vzdanie sa Mojmíra II. po bitke v roku 905 Arpádovi a odovzdanie Moravy aj s príslušnými darmi. Súčasťou darov mohol  byť aj veľkomoravský meč. Česi meč už dvakrát zapožičali Maďarom na výstavu,“ informuje portál palba.cz.