Po tomto dni nastala silná maďarizácia a snahu o pomaďarčenie Komjatičanov sa uskutočnilo aj prostredníctvom cirkvi – bohoslužby boli vedené v maďarskom jazyku a v škole sa vyučovalo výlučne po maďarsky. Bola zavedená pohraničná colná stanica i maďarská strážna stanica.

Slovenskí obyvatelia Komjatíc mali strach, pociťovali krivdu, boli ponižovaní a prenasledovaní okupantami a ich prívržencami.

Z celkového počtu obyvateľov obce bolo 96 % Slovákov – katolíkov. Komjatickí židia museli pracovať v špeciálnych pracovných útvaroch, upravovali cesty či vysádzali stromy. Maďarskí fašisti ich 12. mája 1942 exportovali do koncentračných táborov. „Židovské krčmy a obchody boli zlikvidované úradným odpredajom a mladí muži nedobrovoľne slúžili v maďarskej armáde. Mnohí obyvatelia Komjatíc vyjadrovali počas maďarskej okupácie svoj nesúhlas “útekom” na Slovensko. Tu dostávali ubytovanie aj prácu a pociťovali akési zvláštne zadosťučinenie,“ píše sa v monografii obce.

Ku koncu vojny bol v obci často vyhlasovaný letecký poplach.

Ponad obcou prelietali americké i ruské lietadlá a niekoľko oddielov nemeckého wermachtu sa v roku 1944 ubytovalo v obci – začala sa príprava na obranu pred blížiacim sa frontom. Miestni obyvatelia boli donútení kopať zákopy za cintorínom a vinohradmi. Gróf Ladislav Nemeš utiekol so svojou rodinou a časťou majetku na nemeckých autách ešte pred Vianocami 1944. „Nemecká armáda obsadila Komjatice v čase Vianoc 1944,“ píše sa v v monografii.

25. marca 1945 postihla obec veľká tragédia. Počas Kvetnej nedele, keď boli ľudia v kostole na omši, začalo bombardovanie. Všetci začali vybiehať z kostola von a vtedy po nich začali strieľať ruské lietadlá. Na streľbu z guľometov si ľudia pamätajú síce len z rozprávania, no následky boli hrozné – 150 mŕtvych a ranených. „Lietadlá zbombardovali veľa domov v obci, ako aj časť kaštieľa. Neskôr postihli Komjatice ďalšie bombardovania a boje,“ opisuje tragédiu kronika.

Ľudia sa skrývali v pivniciach a bunkroch vo vinohradoch. Ustupujúca nemecká armáda zapaľovala v obci stodoly, stohy slamy, domy, brala kone, dobytok a zapálila aj kaštieľ grófa Nemeša.

Komjatice oslobodili vojská 2. ukrajinského frontu až 28. marca 1945. Oslobodenie prinieslo obyvateľom Komjatíc vytúženú slobodu a ukončenie okupácie spojenej so silnou maďarizáciou, no dôsledky vojny boli nesmierne tragické. Obec sa z vojnových hrôz spamätávala postupne, no bolestivé spomienky na straty najbližších pretrvávali desaťročia.