29. február – deň „navyše“

Snáď každý vie, že raz za čas nastane priestupný rok. Čo to ale presne znamená?

Bežný rok trvá 365 dní rozdelených do 12 mesiacov po 30 a 31 dní. Okrem februára. Ten má dní len 28, no každý štvrtý rok, tzv. priestupný rok, mu pribudne jeden deň navyše. Prečo?

„Tropický rok je časový údaj, za ktorý obehne naša Zem jedenkrát okolo Slnka. Táto doba má hodnotu 365 dní 5 hodín 48 minút a 46 sekúnd, teda zhruba 365 dní aj 6 hodín,“ hovorí astronóm Peter Poliak.

Keďže kalendárny rok trvá o 6 hodín menej, pohybuje sa rýchlejšie ako sa v skutočnosti striedajú ročné obdobia. Aby sa nenarušil denný a nočný cyklus, každé štyri roky sa preto tieto zvyšné hodiny spoja a vytvoria jeden deň navyše – 29. február.

Stále však čelíme odchýlke minút a sekúnd. „Predĺženie kalendára o 1 deň každé 4 roky začne byť po 100 rokoch až príliš veľa. A aby sa táto nezrovnalosť vyriešila, tak sa každé storočie preskakuje 1 priestupný rok. Preto roky 1896 a 1904 boli priestupnými, ale rok 1900 už nebol,“ vo svojom YouTube kanáli Dejepis Inak vysvetľuje vyštudovaná učiteľka Sandra Sviteková .

zdroj: unsplash.com

Podľa nej má však tento systém z dlhodobého hľadiska ešte jednu chybu. „Je jemne rýchlejší a raz za 400 rokov by to spravilo nepresnosť jedného celého dňa,“ dodáva. Tretie pravidlo priestupných rokov preto znie, že ak je storočie deliteľné číslom 400, musí byť priestupným rokom. „Rok 1 900 a 2 100 nie sú priestupnými, zatiaľ čo rok 2 000 bol.“

História kalendára ako takého pritom siaha až do čias vlády rímskeho kráľa Romula.

Vtedajší kalendár mal len 10 mesiacov po 30 a 31 dní. Tento lunárny kalendár začínal v marci, končil v decembri a jediný jeho pozostatok v tom našom môžeme nájsť v názvosloví mesiacov.

Takýto lunárny kalendár bol však o pár dní kratší ako trvanie štyroch ročných období. Žiaľ, s riešením neprišiel ani Romulov nástupca, Numa Pompilius, ktorý zaviedol rok s 355 dňami a rozdelil ho na 12 mesiacov. Po niekoľkých rokoch totižto začali byť ročné obdobia mimo kalendára až o 10 dní.

V roku 46 pred n. l. zaviedol Július Cézar priestupný rok. „Deň navyše sa nepridával raz za 4 roky na koniec februára, ale vkladali ho priamo do stredu mesiaca, po 23. februári,“ tvrdí Sandra. Juliánsky kalendár sa používal až do 16. storočia. Dovtedy ale rozdiel medzi tropickým a juliánskym rokom narástol na 10 dní.

Zatiaľ konečná verzia kalendára vznikla v roku 1 582, kedy ho pápežskou bulou schválil Gregor XIII. Po 5. októbri nasledoval 15. október, aby sa vyrovnal rozdiel a začali sa používať dnešné pravidlá priestupných rokov.

Televízia Nitrička

Forgot Password