Vzbudzujú čím ďalej tým väčšie obavy nielen u nás, ale v celej Európskej únii. Na Slovensko boli invázne druhy rastlín zavlečené prevažne z Ázie a Ameriky, najčastejšie sa vysádzali ako okrasná alebo medonosná zeleň, ktorá sa neskôr z parkov rozšírila do okolia a stále obsadzuje nové plochy. Mnohé z nich tvoria v súčastnosti rozsiahle porasty zasahujúce do pôvodných rastlinných spoločenstiev, kde vytláčajú naše domáce druhy. Problematikou nepôvodných druhov sa zaoberá Žaneta Pauková z Katedry regionálnej bioenergetiky Fakulty európskych štúdií a regionálneho rozvoja SPU. Na webovej stránke univerzity varuje pred stále aktuálnejšími rizikami ich šírenia.

Masové rozšírenie takýchto porastov môže podľa Žanety Paukovej spôsobiť nemalé škody na majetku.

Narúšajú historické budovy, dlažby alebo okraje ciest. Nebezpečné sú aj zo zdravotného hľadiska, keďže mnohé patria k silným alergénom. „Patrí sem šesť druhov rastlín, z nich tri byliny – ambrózia palinolistá, zlatobyľ kanadská, zlatobyľ obrovská a tri dreviny – beztvarec krovitý, javorovec jaseňolistý, kustovnica cudzia a jeden rod bylín pohánkovcov,“ uvádza Pauková.

Každoročne sa zvyšuje počet ľudí citlivých na peľ ambrózie, ale aj plocha a počet lokalít rozšírenia tohto druhu na Slovensku.

Ambrózia palinolistá pochádza zo Severnej Ameriky, k nám preniká najmä z Maďarska. Práve jej peľ patrí k veľmi silným alergénom, aj preto je podľa Paukejovej veľmi dôležité tieto rastliny likvidovať už pred ich kvitnutím, kým netvoria peľové zrniečka, ktoré roznáša vietor: „Najúčinnejšou metódou odstraňovania inváznych rastlín je kombinácia kosenia a vytrhávania rastlín s chemickým postrekom, ktorý zákon povoľuje, napr. Roundup.“

Inváznymi rastlinnými druhmi sa zaoberá slovenská aj európska legislatíva.

Sú zahrnuté v nariadení vlády SR č. 449/2019 Z. z. účinným od 1. januára 2020. Do zoznamu druhov, ktoré vzbudzujú obavy SR sú zaradené rastliny, ktoré majú najväčší negatívny vplyv na naše pôvodné druhy a ich biotopy ohrozujú biodiverzitu. Šírenie takejto zelene by preto žiadny majiteľ alebo správca pozemku nemal brať na ľahkú váhu. „V mnohých prípadoch je ich likvidácia problematická a vyžaduje si systematické až niekoľkoročné zásahy, často s nevyhnutným použitím chemických prípravkov,“ uvádza Pauková. Podľa zákona č. 150/2019 Z. z. je každý vlastník povinný takéto druhy odstraňovať, inak mu hrozí až niekoľkotísícová pokuta.