Umučenie, smrť a zmŕtvychvstanie Ježiša Krista sa bude pripomínať už o pár dni. Kresťanský sviatok sprevádza aj množstvo všemožných obyčajov, ktorých korene siahajú do predkresťanského obdobia. Jedným z nich je nemožnosť pracovať so zemou počas Veľkého piatku. „Nesmelo sa robiť v záhrade ani na poli. Jednoducho s hlinou, so zemou sa nesmelo robiť. Mágia hovorí, že v tento deň sa otvárali v lesoch poklady. Z oblasti Terchovej – kde pôsobil Jánošík, ľudia hádam ešte aj do dnešných čias chodia práve v tento deň po lesoch a hľadajú Jánošíkove poklady, ktoré sa vraj ešte do dnes nenašli,“ vysvetľuje Mária Danková, sprievodkyňa.
Iná zvyklosť zas hovorila, že by sa počas Veľkého piatku mali ženy a muži chodiť umývať do potoka, čo aj robili, každý po svojom. Chlapi sa umývali v miestnej rieke pre lepšie zdravie, ženy zas rannou rosou pre väčšiu krásu. O deň neskôr na Bielu sobotu sa nesmelo nič požičiavať, pretože by sa to podľa povier už nikdy nevrátilo. Iná obyčaj spomína, že v tento deň sa nesmie nikto s nikým hádať, inak by nezhody pretrvávali celý rok.
„Cez deň sa dievčatá ale aj gazdiné chystali a piekli koláče, mazance, kysnuté koláče, ktoré boli veľmi typické pre celé naše územie, tak ako makovníky, orechovníky či tvarohovníky,“ informuje Mária Danková.
Počas soboty sa okrem varenia dobrôt pripravovali aj maľované vajíčka. „Najčastejšia farba bola červená. Získavala sa z krepového červeného papiera. Existovala aj tzv. tintová ceruzka – to bola ceruzka, ktorej tuha sa nastrúhala do octovej vody, kde pustila fialovú farbu. Takéto vajíčka dávali dievčatá na Veľkonočný pondelok svojim šibačom alebo polievačom,“ dodáva sprievodkyňa. Chlapci namiesto príprav jedla chodili k rieke, kde si z vŕbového prútia vyrobili korbáče. Podľa slov sprievodkyne bol zvyk pošibať ženy, dievčatá a dokonca aj dobytok zeleným korbáčom z dávneho obdobia. Naši pohanskí predkovia si ho však uchovali dodnes.
„Boli to staré pohanské zvyky, ktoré sa preniesli do týchto období,“ prezrádza Danková.
Viac sa dozviete v reportáži TV Nitrička tu.
