Zo spomienok Márie Dankove, turistickej sprievodkyne, sa dozvedáme, aké strastiplné udalosti sprevádzali veľkonočné sviatky. Príbeh sa odohral pred niekoľkými desaťročiami v nitrianskej dedinke. „Dnes už je to len povesť, lebo jej aktéri dávno nežijú a ja som si ju zapamätala z rozprávania mojej starej mamy. Príhoda sa odohrala za jej mladých čias, keď ešte ona bola ani nie mladá, ale dieťa,“ rozpovie sprievodkyňa.

Povesť hovorí o udalostiach, ktoré sa stali počas Veľkonočného pondelka. Práve vtedy chodili mladí muži, tak ako obyčaje kázali, oblievať a šibať dievčatá a ženy súce na vydaj. Túto ceremóniu sprevádza zrejeme od jej začiatku krik, smiech, výčitky, ale aj chichot. Nie každá dievčina vlezie do vody dobrovoľne a rozhodne nie každá prežíva polievačku potichu. Kto by si bol pomyslel, že pri nevinnej hre vykríkne jedno dievča naposledy? Išlo o Aničku, dcéru majetných dedinčanov. Práve k príbytku jej rodiny zavítal Štefan – jej chudobný nápadník spolu s celou družinou polievačov.

„Táto veselá chasa zavítala aj do domu mladej dievčinky. Dievok sa u nej doma zišlo viac – bol taký zvyk, že v tom bohatšom dome sa stretlo viacero kamarátok, aby bola lepšia zábava,“ spomína Mária Danková.

Ženské osadenstvo domu chlapci vyoblievali vedrami s vodou, to im však nestačilo, a tak vzali žienky do potoka, kde sa máčalo konope. Spomínaný Štefan neváhal a svoju lásku Annu hodil do potoka: „Ani sa veľmi nebránila, Števko sa jej páčil a ona nemala veľa možností sa s ním stretávať. Ako ju ponáral do vody, hrozne vykríkla. Števko si myslel, že kričí hádam pre to, že je studená voda, len sa smial a tlačil ju hlbšie do vody. Až kým nezbadal, že voda okolo nich sa farbí do červena,“ hovorí sprievodkyňa.

Štefan vedel, že je zle, Annu vybral z vody a zisťoval čo sa stalo, pre dievča už bolo neskoro, zomrela.

„Akýsi hlúpy sedliak hodil svoju vyštrbenú, tupú kosu do potoka. Tá sa hrubším koncom zaryla do bahna na dne, pričom jej ostrá časť zostala zaborená smerom hore. Števko mal tú smolu, že práve na tomto mieste tlačil Aničku do vody, kosa jej prepichla celú hruď,“ odpovedá Mária Danková. Staré premene hovoria, že Štefan svoju vinu neuniesol a na druhý deň od Anninho pohrebu ho našli obeseného pri potoku.

„Strom, kde sa Števko obesil, do roka vyschol a ženy, čo chodili na potok máčať konope, už z diaľky počuli dievčenský, vraj Aničkin, plač, ktorý utíchol až keď prišli celkom k vode,“ dodáva sprievodkyňa.

Viac o tomto príbehu sa dozviete v reportáži TV Nitrička tu.