Turecké nájazdy zastihli Slovákov nepripravených. V tých časoch Osmania porazili uhorské vojsko a v bitke pri Moháči umiera sám kráľ Ľudovít II. Boj o jeho trón krajinu oslabil, vnútorné rozbroje medzi Ferdinandom Habsburským a Jánom Zápoľským sprevádzali lúpežné nájazdy, kde Turci prepadávali nič netušiacich obyvateľov dedín a menších mestečiek. Po drancovaní si rozdeľovali cennosti a do svojich služieb brali aj otrokov. Chlapcov cvičili podľa slov sprievodkyne Márii Dankovej za janičiarov – vojakov vychovaných k nenávisti voči vlastným ľuďom, a dievčatá za slúžky alebo ich posielali do háremov. Osmani prekročili rieku Dunaj pri Ostrihome na jeseň v roku 1530. Ich vojsko sa rozdelilo na niekoľko skupín a putovalo až k Nitre. Pod vedením bega (turecký veliteľ) Mehmeda pustošili Ponitrie, Požitavie a Pohronie. Všetko drancovanie malo tichú podporu Jána Zápoľského. V Turekoch videl príležitosť ako oslabiť Ferdinanda Habsburského – Osmani mali preniknúť na územie Moravy, kde sa nachádzali jeho majetky.
Po dlhotrvajúcom putovaní sa unavená skupina nepriateľov zastavila na odpočinok pri Fabianovej doline – biskupský les medzi Nitrou a Párovskými Hájmi. Stalo sa tak na jeseň medzi 26. – 30. septembrom 1530. Okrem ukradnutých cenností si odnášali cez 500 zajatých detí a pár dospelých. Počas ich rannej modlitby upozornili veliteľa skupiny na blížiacich sa vojakov cisárskej armády. V skutočnosti však osmanský strážcovia z diaľky zazreli cisárskych žoldnierov palatína Alexia Thurza, ten poslal najatých vojakov k svojim majetkom, ktoré mal v okolí Váhu. Chcel len vedieť aké škody turecké nájazdy spôsobili. V nepriateľskom tábore nastala panika, vojaci sa zľakli cudzieho vojska, dovtedy sa stretávali len s nepripravenými sedliakmi, teraz sa k nim však podľa ich mylných obáv približovala armáda. Bega Mehmed nariadil okamžitý ústup. Jeho ďalšie rozhodnutie malo však fatálne následky.
Nariadil usmrtenie všetkých zajatcov, vrátane 500 zajatých detí.
Menšie deti boli podľa slov Imricha Točku zviazané vo vreciach, tie staršie priviazané o vozy, nemali žiadnu šancu. Turci ich zmasakrovali. Udalosti boli zaznamenané v monografii Nitrianskej župy, tú vydalo Uhorsko v roku 1896. Hovorí sa, že z 500 zajatcov prežilo len 50. Preživších našiel palatín Thurzo. Deti dal naložiť na dva vozy a poslal ich na svoj Šintavský hrad. Mŕtvym deťom vraj zabezpečil kresťanský pohreb zo všetkými náležitosťami, miesto posledného odpočinku však nie je známe dodnes.
O historickom masakri sa nezachovalo veľa, najviac vieme len z rozprávania palatína Thurza, ten na tragédiu nezabudol, hlboko ho poznačila. Príbeh o nešťastných deťoch posunul aj svojmu blízkemu priateľovi arcibiskupovi Mikulášovi Oláhovi a holandskému humanistovi Erazmusovi Rotterdamskému. Miestni obyvatelia postavili deťom aj pamätný kríž, ktorý stojí v lese v Párovských Hájoch. Jedna z novo-vytvorených ulíc na tomto území bude na pamiatku pietneho miesta niesť názov Fabiánova ulica.
„Názov Fabianova ulica zvolili na základe spomienky na Fabianovu dolinu, nachádzajúcu sa v zalesnenej časti Párovských Hájov. Pre miestnych je miestom na modlitbu,“ píše mesto Nitra.
Viac sa dozviete v reportáži TV Nitričky tu.
