„Ten, kto sa z Nových Zámkov pohne smerom hore cez Nitriansku dolinu, po pravej ruke už z diaľky vidí Gýmešský hrad. Pred ním sa vypínajú vysoké vrchy, ale hrad stojí na ešte vyššom kopci. Je bližšie ku všetkému, no zároveň vzdialený od ľudských príbytkov na hodinu cesty. Obklopuje ho buková hora, pre ktorú je príznačné upokojujúce tajuplné ticho,“ čítame v zápiskoch zo života Pavla Forgáča z 18. storočia.

Podľa slov historika Miroslava Eliáša zem okolo dnešného Jelenca-zvaná Gýmeš, patrila už približne v 11. storočí rodom Huntpoznanovcov a z tohto starého veľmožského slovanského rodu pochádzal aj neskorší šľachtický rod Forgáčovcov.

Samotná výstavba hradu sa datuje ešte do roku 1253. Dodnes sa turisti a návštevníci hradu môžu dostať po starom románskom schodisku až na druhé poschodie. Hrad je národnou kultúrnou pamiatkou, v súčasnosti tu prebieha archeologický výskum a konzervovanie ruín hradu.

V 15. storočí sa však Forgáčovci do histórie nezapísali veľmi lichotivo. Viedli medzi sebou časté spory o majetky a dedičstvo. Jeden z Forgáčovcov, Félix Forgáč, sa do dejín zapísal ako lúpežný rytier. „Významnými majiteľmi hradu v 17. storočí bol gróf Adam Forgáč. Ten sa zapísal do histórie ako turkobijca. Bol hlavným generálom Nových Zámkov a hlavným obrancom celého Preddunajska.  Významnou mierou sa pričinil o porážku Turkov v bitke pri Veľkých Vozokanoch v auguste 1652,“ dodáva Eliáš.

Kým na iných hradoch sa majitelia striedali, hrad Gýmeš bol približne osemsto rokov vo vlastníctve rodu Forgáčovcov. Ide tak o jeden z mála hradov na Slovensku, ktoré vlastnil jeden rod. V histórii sa spomínajú iba dva momenty, kedy rod o hrad prišiel. To, ako k tomu prišlo, a prečo sa hrad stal počas rokov posvätným miestom, sa môžete dozvedieť v našej reportáži tu.