foto ilustračná (zdroj: pixabay.com)
„Môžete ho nastrihať na rezance a primiešať do marinády, v ktorej ho namáčate. Je totiž jedlý a vďaka olejom alebo siliciam z liečivých rastlín má chuť, ktorá sa k mäsu hodí,“ uvádza Renáta Chosraviová z kancelárie komunikácie SPU. Jedlý obal bieloruskí chemici a fyzici vyrobili z polysacharidov tak, aby sa neroztopil, ani nerozpadol. Profesorka Miroslava Kačániová zabezpečuje, aby nepodľahol skaze a aj dobre chutil.
Primárne však ide o snahu znižovania produkcie odpadu.
Obaly z potravín tvoria významnú časť celosvetového odpadu. Jedlé obaly by mali viesť k jeho výraznému zníženiu. Ak si odmyslíme biologickú stránku, „nulový odpad, ku ktorému by mohli prispieť aj jedlé obaly, by bol ideálnym riešením,“ dodáva univerzita.

Využívajú prírodnú silu bylín.
„Ide nám v prvom rade o antimikrobiálne účinky extraktov z byliniek, ako sú napríklad šalvia či citrónová tráva, kvetov aksamietnice či orgovánu, ale aj prírodných štiav napríklad z jabĺk, grapefruitu a podobne. Pretože dokážu mäso ochrániť pred mikroorganizmami, a teda ho udržať čerstvé,“ vysvetlila vedkyňa.
Na Fakulte ekonomiky a manažmentu SPU nedávno zisťovali aj to, ako vzorky jedlých obalov chutia. „Účastníci výskumu boli napojení na kameru a takzvaný facereader (z angl. slova – čítačka emócií). Výsledky však ešte nepoznáme,“ dodáva.

Na univerzite uskutočnili už niekoľko obdobných výskumov.
Profesorka Kačániová s kolegyňou Simonou Kunovou napríklad sledovali vplyv byliniek na trvanlivosť mäsa. „Mäso sme pokvapkali bylinným esenciálnym olejom, vákuovo sme ho zabalili a sledovali sme, ako dlho vydrží v chladničke,“ opisuje vedkyňa. Skúmali tiež, či bylinné silice dokážu na mäse zlikvidovať baktérie, alebo predĺžiť čerstvosť chleba, zeleniny a ovocia. „Zatiaľ sa osvedčili napríklad koriandrová silica, silica z listov horkého pomarančovníka a šalviová silica,“ prezradila profesorka Kačániová, ktorá v súčasnosti pôsobí na Katedre ovocinárstva, vinohradníctva a vinárstva SPU.

Podobné obaly sa dnes už využívajú v Číne, podľa výskumníčky u nás však nie sú vhodné podmienky na to, aby sa vyrábali vo veľkom.
Súvisí to s klimatickým podnebím, priestorovými možnosťami, či počasím, ktoré vplývajú na kvalitu a pestovanie bylín. „Vedecký výskum v tomto smere však nie je zbytočný. Jeho výsledky môžu zatiaľ zužitkovať ďalší vedci, menší pestovatelia, ale aj niektorí výrobcovia,“ dodáva na záver univerzita.
Nitrianska vedkyňa je vo finále prestížnej vedeckej súťaže. Pomôcť jej môže aj váš hlas – Nitriansky hlásnik
10. októbra 2022 at 14:50[…] Jedlé obaly s príchuťou byliniek môžu byť realita […]
Miroslava Kačániová z SPU sa stala osobnosťou slovenskej vedy v hlasovaní verejnosti – Nitriansky hlásnik
18. októbra 2022 at 9:52[…] Jedlé obaly s príchuťou byliniek môžu byť realita […]