foto ilustračná (zdroj: pixabay.com)

„Môžete ho nastrihať na rezance a primiešať do marinády, v ktorej ho namáčate. Je totiž jedlý a vďaka olejom alebo siliciam z liečivých rastlín má chuť, ktorá sa k mäsu hodí,“ uvádza Renáta Chosraviová z kancelárie komunikácie SPU. Jedlý obal bieloruskí chemici a fyzici vyrobili z polysacharidov tak, aby sa neroztopil, ani nerozpadol. Profesorka Miroslava Kačániová zabezpečuje, aby nepodľahol skaze a aj dobre chutil.

Primárne však ide o snahu znižovania produkcie odpadu.

Obaly z potravín tvoria významnú časť celosvetového odpadu. Jedlé obaly by mali viesť k jeho výraznému zníženiu. Ak si odmyslíme biologickú stránku, „nulový odpad, ku ktorému by mohli prispieť aj jedlé obaly, by bol ideálnym riešením,“ dodáva univerzita.

Využívajú prírodnú silu bylín.

„Ide nám v prvom rade o antimikrobiálne účinky extraktov z byliniek, ako sú napríklad šalvia či citrónová tráva, kvetov aksamietnice či orgovánu, ale aj prírodných štiav napríklad z jabĺk, grapefruitu a podobne. Pretože dokážu mäso ochrániť pred mikroorganizmami, a teda ho udržať čerstvé,“ vysvetlila vedkyňa.

Na Fakulte ekonomiky a manažmentu SPU nedávno zisťovali aj to, ako vzorky jedlých obalov chutia. „Účastníci výskumu boli napojení na kameru a takzvaný facereader (z angl. slova – čítačka emócií). Výsledky však ešte nepoznáme,“ dodáva.

Na univerzite uskutočnili už niekoľko obdobných výskumov.

Profesorka Kačániová s kolegyňou Simonou Kunovou napríklad sledovali vplyv byliniek na trvanlivosť mäsa. „Mäso sme pokvapkali bylinným esenciálnym olejom, vákuovo sme ho zabalili a sledovali sme, ako dlho vydrží v chladničke,“ opisuje vedkyňa. Skúmali tiež, či bylinné silice dokážu na mäse zlikvidovať baktérie, alebo predĺžiť čerstvosť chleba, zeleniny a ovocia. „Zatiaľ sa osvedčili napríklad koriandrová silica, silica z listov horkého pomarančovníka a šalviová silica,“ prezradila profesorka Kačániová, ktorá v súčasnosti pôsobí na Katedre ovocinárstva, vinohradníctva a vinárstva SPU.

Podobné obaly sa dnes už využívajú v Číne, podľa výskumníčky u nás však nie sú vhodné podmienky na to, aby sa vyrábali vo veľkom.

Súvisí to s klimatickým podnebím, priestorovými možnosťami, či počasím, ktoré vplývajú na kvalitu a pestovanie bylín. „Vedecký výskum v tomto smere však nie je zbytočný. Jeho výsledky môžu zatiaľ zužitkovať ďalší vedci, menší pestovatelia, ale aj niektorí výrobcovia,“ dodáva na záver univerzita.