Slovo fašiang pochádza z nemeckého slova vast-schane, ktoré vo voľnom preklade znamená posledný nápoj. Toto slovo znamenalo, že po ňom nastáva 40-dňový pôst pred Veľkou nocou, ktorý sa v minulosti bral veľmi vážne. Z veľkomoravského obdobia je z nášho územia známy názov „mjasopust“, korý sa dodnes používa na Morave a v Čechách.

Fašiangy je obdobie od Troch kráľov po Popolcovú stredu. Tento rok vychádza na obdobie od 7. januára do 1. marca a je známe najmä prechodom od zimy k jari.

V posledných rokoch sa do popredia dostávajú plesy na tému fašiangy a stávajú sa čoraz populárnejšími a vyhľadávanejšími. Toto obdobie bolo na začiatku roka, kedy nebola práca na poliach a statkoch, a tak sa ľudia mohli vyšantiť a zabaviť. Pestrofarebné masky a ďalšie fašiangový zvyky údajne majú svoj pôvod v predkresťanských slovanských obradoch a oslavách konca zimy.

Nie je teda náhoda, že sa dnes už tradičné zvyky toľko podobajú ruskému sviatku, ktorý sa označuje ako Maslenica.

„Už názov hovorí, že to bolo obdobie bohaté na kalorické jedlá, pretože pred pôstom sa bolo treba poriadne najesť. Naši predkovia žili a stravovali sa veľmi striedmo, ale počas fašiangov bolo dovolené sa prejesť. Tradičné jedlá boli fánky, šišky, pampúchy, záviny a zabíjačkové špeciality,“ spresnila Nádaská. Na ľudové oslavy neskôr nadviazala i cirkev, ktorá zistila, že ak fašiangy nedokáže potlačiť, radšej by mala túto tradíciu prevziať a prispôsobiť si ju.

Obchôdzky v maskách dnes berieme ako zábavu, no v minulosti mali dôležitý rituálny význam.

Boli najmä zvieracie, vyzerali strašidelne a čím bola maska strašidelnejšia, tým mala väčšiu moc. Ľudia verili, že démoni a zlí duchovia sa vyplašia a nebudú ich obťažovať. „Ešte doteraz máme regióny, kde sa tieto fašiangové sprievody konajú a ľudia sa v nich aj dnes preobliekajú za rôzne masky. Kedysi nesmel chýbať Turoň, medveď, vlk, dnes sa prezliekajú muži za ženy a naopak a v maskách sa vždy zvýrazňujú atribúty výzoru, charakteru alebo zlozvykov opačného pohlavia,“ spresnila etnologička.

Podľa dĺžky fašiangového obdobia sa hovorilo o dlhých a krátkych fašiangoch.

Žartovne sa hovorilo, že ak je krátky fašiang, vydajú sa i škaredé dievčatá. Nie je žiadnou zaujímavosťou, že počas tohto obdobia sa konalo najviac svadieb. „Bolo to dané aj roľníckou kultúrou. Hoci sa už gazdovia pripravovali na jarné práce, ešte nebolo veľa roboty, takže okrem priadok a páračiek bol čas aj na svadby. Trvali dlhšie ako dnes a bola to slávnosť nielen rodiny, ale celej dediny,“ dodala Nádaská.

Fašiangové obchôdzky, zábavy a veselice vrcholili poslednými tromi dňami. Fašiangy sa končili v utorok polnocou pred Popolcovou stredou.

Zábava vyvrcholila na spoločnej zábave v dedinskej krčme, kde sa z darov zozbieraných po celej dedine, vystrojila hostina spojená s bujarou tancovačkou. O polnoci sa pochovávala basa. „Na tomto obrade nechýbali účinkujúci prezlečení za kňaza, organistu, hrobára, basa na márach a babky-plačky,“ zosumarizovala etnologička. Akt pochovania basy symbolizoval, že hudobné nástroje zmĺknu, zábava sa končí, nastáva obdobie pôstu a ľudia sa majú ponoriť viac do seba.