Okolnosti druhej svetovej vojny zasiahli do mnohých životov, najmä do životov židovského obyvateľstva. Aj Židia bývajúci v obci Jarok neďaleko Nitry, s obavami sledovali rastúci stav zákonných opatrení, smerujúcich k ich vylúčeniu zo spoločenského života.
Pred riešením tzv. židovskej otázky, Židia a Jaročania žili pokojne.
Židovská komunita sa od ostatných obyvateľov odlišovala hlavne dodržiavaním špecifických náboženských zásad, ktoré vyplývali z ich vierovyznania. Komunitu tvorilo asi 13 osôb. Išlo o rodiny Artura Sterna, Fridy Deutschovej, Bernarda Weisa a ich príbuzných. Po vzniku Slovenského štátu prijal Slovenský snem pod nátlakom Nemecka opatrenia proti Židom, ktoré smerovali k ich fyzickej likvidácii.
Exteriér starej fary (zdroj: Záchranca prenasledovaných)
9. septembra 1941 bol uzákonený Židovský kódex, ktorý im odobral základné ľudské a občianske práva.
Jarockí Židia sa najskôr rozhodli odísť do Maďarska, kde boli ešte stále priaznivejšie podmienky. Po zhoršení situácie sa chceli vrátiť na Slovensko. „Pri ilegálnom prechode hraníc však spolu s ďalšou skupinou Židov bol zaistený a neskôr zastrelený Alexander Weiss, ďalších postihla internácia a zahynuli v koncentračnom tábore Auschwitz. Zachránila sa len rodina Weissová, ktorej zabezpečili úkryt statoční susedia. Pobyt v koncentračnom tábora prežila jedine Frida Sternová“ vraví Imrich Točka, autor publikácie Záchranca prenasledovaných.
Vchod do pivničných priestorov z ulice a pivnice starej fary (zdroj: Záchranca prenasledovaných)
Mnohí by radi prenasledovaným Židom pomohli. Za pomoc im, ale hrozili tresty s možnosťou straty slobody i života. Predsa sa však našli ľudia, ktorí riskovali a zúfalým ľuďom poskytli úkryt. Taký bol aj miestny dekan Dr. Štefan Gallo. Podľa známych údajov pod jeho farou našlo úkryt 35 prenasledovaných osôb. „Na prežitie tam mali zabezpečenú možnosť stravovania i podmienky základnej hygieny. Prinesené potraviny, ktoré hlavne nakupovali miestne ženy, preberala od nich gazdinka iba v hospodárskom dvore. Iné osoby tam nemali prístup,“ vysvetľuje Imrich Točka. Niekoľko židovských obyvateľov tak našlo úkryt v pivničných priestoroch pod dnes už nevyužívanou farou. Východ z priestorov vyúsťoval do hospodárskeho dvora, odkiaľ bol možný prípadný útek do okolia.
Dnes je už známe, že o záchrannej akcii v rokoch 1942 – 1945 vedel aj Mons. G. Burzio, ktorý každý mesiac odovzdával farárovi Gallovi finančnú pomoc, prostredníctvom Dr. Eduarda Nécseya (budúci biskup). Pomoc vykonávali s vedomím diecézneho biskupa Dr. Karola Kmeťka, ktorý sa tiež ujímal prenasledovaných Židov, pričom nikdy nehľadel na ich náboženskú príslušnosť. „Nakoniec treba vyzdvihnúť aj morálnu úroveň obyvateľov obce Jarok, ktorí aj keď niečo vedeli o schovávaných Židoch, vedeli to udržať v tajnosti. Pobyt väčšieho počtu ľudí sa nedal celkom utajiť. Niekedy bola potrebná aj priama pomoc občanov. Vo viacerých prípadoch aj oni schovávali prenasledovaných Židov,“ dodáva Imrich Točka.
Publikácia Imricha Točku vydaná pri príležitosti odhalenia pamätníka Dr. Štefana Gallu
Pamätník nositeľa čestného titulu Spravodliví medzi národmi, ktorý odhalili pred starou farou v areáli Kostola sv. Martina v Jarku, tak možno považovať aj za pripomienku šľachetných činov obyvateľov obce. Udalosť odhalenia pamätníka a spomienky na Dr. Štefana Gallu vám priblížime aj v magazíne našej televízie.
