Biskup Mikuláš nie je vymyslená postava a naozaj žil v 3. a 4. storočí v Myre, na území dnešného Turecka. Preslávil sa najmä svojou štedrosťou, podporoval ľudí v núdzi. Dedičstvo po svojom otcovi rozdal chudobným a zastával sa nespravodlivo obvinených.
Bol horlivým stúpencom viery, preto si ho dodnes kresťanská cirkev veľmi cení, najmä pravoslávna, ktorá ho uctieva ako najdôležitejšieho svätca.
Najznámejšia legenda o svätom Mikulášovi hovorí, že chudobný šľachtic poslal svoje tri dcéry do verejného domu, aby si zarobili na veno. Mikuláš im však hodil cez okno vrecúško s peniazmi, ktoré im umožnili odísť a vydať sa. Existuje však aj prijateľnejšia verzia, podľa ktorej rodine hrozilo, že kvôli dlhom otec skončí vo väzení a dcéry budú predané na prostitúciu. Vďaka štedrým darom svätého Mikuláša sa to však nestalo. Mikuláš každej z dcér položil na okno vrecko s peniazmi a rodina bola zachránená.
Práve na tejto legende stojí mikulášske obdarovávanie detí, ktoré si svoje vyčistené čižmičky položili do okna.
Sviatok Mikuláša pripadá na výročie jeho smrti. Nevie sa však presne, či zomrel práve šiesteho decembra. Oslava jeho sviatku je spojená s rozdávaním darčekov deťom, zvyčajne už v predvečer sviatku, teda 5. decembra. Tajomný sprievod vyvoláva miestami strach, ale i nadšené očakávanie. Čert deti trochu postraší, anjel sa milo prihovorí a Mikuláš rozdá darčeky v podobe drobných sladkostí. Nie je to však zadarmo – za krátku básničku a s prísľubom, že boli a budú celý rok poslušné.
Ako svojho „Mikuláša“ oslovujú ľudia v iných kútoch sveta?
V Taliansku chodí namiesto Mikuláša priateľská stará žena La Befana. Má magické schopnosti a poslušným deťom venuje hračky a zlým dá uhlie alebo popol. „Tak isto ako Santa Claus sa do domu dostane vďaka komínu, no namiesto koláčikov, ktoré obľubuje Santa, La Befana preferuje klobásy a víno. Je poriadkumilovná a metlou pozametá neporiadok, ktorý príchodom cez komín spôsobila. V Taliansku obdarúva deti 6. januára,“ píše sa na portáli Summer in Italy.
Táto krajina je považovaná za sídlo Mikuláša, respektíve Santa Klausa. Vo Fínsku, podľa povesti, žije na úpätí hory Korvatunturi Joulupukki, čo je fínsky výraz pre Mikuláša. Zhromažďuje tu lístočky s prosbami všetkých detí a o balenie darčekov sa stará rýchla skupina škriatkov. Fínsky deduško bol však za mlada riadny výtržník. Joulupukki, čo v doslovnom preklade znamená vianočný cap, bol rohatá príšera, ktorá na sviatky zimnej rovnodennosti strašila deti svojim revom a tancom.
Za odmenu si od každého bral niečo pod zub, no nepohrdol ani alkoholom.
Vo Francúzsku sa Mikuláš oslavuje taktiež 5. decembra a deti ukladajú svoje topánky na krb, aby ich Mikuláš videl i po tme. Okrem pohára s vínom sa nesmie zabudnúť ani na misku obilia pre somárika. „Šiesteho decembra mikulášska slávnosť vrcholí veľkolepými prekvapeniami v podobe sladkostí, hudby, zábavy a pestrých ohňostrojov,“ píše sa na portáli Krázom.
V niektorých častiach Francúzska nahradil čerta mäsiar, ktorý vraždil deti.
Svoje hriechy však oľutoval pred svätým Mikulášom a stal sa jeho pomocníkom. Takže zatiaľ čo v našich končinách trestá neposlušné deti čert, vo Francúzsku je to tento Le Père Fouettard, známy ako Čierny Peter.
Už ste počuli o Krampusoch? Sú to čerti, ktorí sprevádzajú Mikuláša a trestajú zlé deti. V Rakúsku a Nemecku v období okolo Mikuláša organizujú v mestách a na dedinách pochody Krampusov. Tí si užívajú strašenie a bitie nielen detí, ale hocikoho, koho stretnú.
Diablov v tomto kúte zeme vraj zrodili Alpy. Vznikli z fantázie obyvateľov, ktorí žili v ťažko dostupných horských údoliach ešte pred príchodom kresťanstva.
