V čase socializmu si silu dňa žien uvedomovali najmä veľké výrobné závody. V dnešnej dobe sa mu až taká vážnosť v podnikoch neprikladá. Mnoho firiem a rôznych značiek si však ženy vie stále na úrovni uctiť.
Väčšina ľudí si myslí, že Medzinárodný deň žien je výmysel komunizmu.
Nie je to však pravda. Tento sviatok sa zrodil v Spojených štátoch amerických. V New Yorku v roku 1908 prebehol obrovský štrajk krajčírok, na ktorom tieto ženy žiadali minimálne tri dôležité zmeny režimu.
„Prvou požiadavkou bolo skrátenie pracovného času z 12 na 8 hodín. Ženy v práci nemali žiadne sociálne bonusy a pracovné podmienky boli často nevyhovujúce,“ vysvetlila etnologička Katarína Nádaská. Druhým bodom štrajku bolo volebné právo žien, nakoľko dovtedy prislúchalo výhradne mužom. Treťou vecou bolo riešenie otázok, ktoré súviseli so sociálnou politikou. „Riešili sa napríklad aj otázky, čo so ženami, ktoré majú malé deti ,“ dovysvetlila Nádaská.
Tento štrajk zarezonoval nie len v Amerike, no aj na celom svete.
O dva roky neskôr, v roku 1910, sa konalo zasadnutie Druhej nacionály. Bolo to združenie socialistických strán z celého sveta. Viazalo sa ale hlavne na Rusko a európske krajiny. „Bola tam aj ženská platforma, ktorej predsedala Clara Zetkinová z Nemecka. Bola inšpirovaná týmto štrajkom a povedala, že raz v roku by sme si mali pripomínať deň žien, kde by sa preberali práva, diskutovalo o nich a posudzovalo, či sa požiadavky žien a ich život zlepšil,“ povedala Nádaská.
Pre veľa ľudí sa oslavy Medzinárodného dňa žien spájajú práve s červenými karafiátmi.
„Červená bola symbolom krvi víťazstva, čiže sa dával v zmysle toho, že to bolo víťazstvo práv pre ženy,“ vysvetlila etnologička pôvodný význam tohto typického kvetu. Špeciálne sa karafiáty zviditeľnili práve počas socializmu.
„Bol to kvet, ktorý sa dal najekonomickejšie vypestovať a na Slovensku boli karafiáty pestované jednoduchšie ako ruže. Karafiáty boli najlepšou voľbou v pomere výhodná cena a najmenej starostí. Na všetky oficiálne príležitosti sa nedávali ruže, ale práve karafiáty,“ vysvetlila etnologička.
Paradoxom osláv boli práve oslavy. Podniky vždy zorganizovali posedenie pre súdružky, no najviac sa zabávali súdruhovia.
Obyčajne sa to zvrhlo na popíjanie alkoholických nápojov, v čom dominovali muži. Počas socializmu sa 8. marec končil tak, že oslavované ženy museli ísť vyzdvihnúť deti a pripraviť im večeru a podgurážení manželia sa za súmraku v dobrej nálade vracali domov.