Na svete žije asi 285 miliónov ľudí so zrakovým postihnutím, z toho je 39 miliónov nevidiacich a 246 miliónov slabozrakých. Na Slovensku ich zastrešuje Únia nevidiacich a slabozrakých Slovenska.

Život so zrakovým postihnutím je spojený s mnohými ťažkosťami. Jednou z nich vždy bolo aj sprístupnenie kníh pre týchto ľudí.

Po stáročia chýbalo písmo, ktoré by nevidiacim otvorilo cestu k poznatkom, vzdelaniu a kultúre. K významnému obratu prispelo až vytvorenie Braillovho písma.

Písmo nesie názov po jeho vynálezcovi Louisovi Braillovi. Ten sa inšpiroval Barbierovým písmom, ktorý ako prvý prišiel s nápadom písma zapisovaného bodmi. Pôvodné písmo však malo niekoľko nedostatkov, preto sa Braille snažil o jeho zlepšenie.

„Keď Barbier odmietol spoluprácu na reforme svojho písma, Braille, skoro 16-ročný, na jeho základe koncom roku 1824 zostavil nové písmo, ktoré vyhovovalo potrebám nevidiacich,“ vysvetľuje ÚNSS.

Každé písmeno abecedy, interpunkčné znamienko, matematický či chemický symbol, dokonca aj notový záznam predstavuje jednu braillovskú bunku Braillovho písma. Každá bunka pozostáva zo šiestich reliéfnych bodov v dvoch stĺpcoch po troch. Vďaka tomu je písmo ľahko čitateľné bruškami prstov.

Prvou knihou napísanou v tomto písme boli v roku 1837 Dejiny Francúzska. „V Uhorsku písmo zaviedli až v roku 1893 a prvé slovenské učebnice tlačené Braillovou abecedou vyšli až za 1. ČSR, po roku 1923,“ informuje Únia nevidiacich a slabozrakých Slovenska.

Samotný Braille prišiel o zrak, keď mal tri roky. Neskôr sa miestom jeho výchovy a vzdelávania stal Národný ústav pre mladých nevidiacich v Paríži. Tu vytvoril aj písmo, vďaka ktorému ho dnes pozná celý svet.

„Bol hudobne nadaný, jeho meno figurovalo medzi prvými žiakmi v gramatike, dejepise, zemepise, v ručných prácach a v iných predmetoch, pričom pomáhal pri vyučovaní svojich spolužiakov,“ dodáva ÚNSS.

Stal sa učiteľom v ústave, kde vyučoval hru na klavíri či francúzsku gramatiku. Zomrel na tuberkulózu vo veku 43 rokov.