Nástup zimného obdobia súvisel s adventom, teda so začiatkom cirkevného roka. Adventné obdobie sa začína štyri nedele pred Štedrým dňom a v kresťanskom svete to bol čas pokánia a duchovnej prípravy na vianočné sviatky. Ľudia sa usilovali dať do poriadku svoje príbytky, no v tomto období malo ísť predovšetkým o duchovnú očistu.

Počas adventu sú zakázané svadby či veľké oslavy. V tomto období sa žartovne hovorievalo, že v advente aj psy tichšie brešú.

K vianočnej príprave na Vianoce patrilo vianočné upratovanie. „Vápnom sa bielili interiéry domu, vymazala sa hlinená podlaha, drevené dlážky sa vydrhli lúhom, umyli sa obloky. Posledné dni pred Vianocami sa každý snažil vrátiť požičané náradie, všetko sa opralo, bielizeň sa musela vysušiť, vyžehliť a uložiť na svoje miesto. Izby sa vyzametali, hospodárske budovy sa vyčistili a dbalo sa, aby počas vianočných sviatkov neviseli šaty na klinci. Lebo ten, koho by boli, mohol do roka zomrieť,“ vyjadrila sa k adventu historička a etnologička, Katarína Nádaská.

Počas sviatkov platil zákaz aj akejkoľvek práce. Nemohlo sa priasť, šiť, tkať ani rúbať drevo. Dbalo sa, aby každý člen rodiny mohol zasadnúť k štedrovečernému stolu spolu s ostatnými. Preto sa chlapi – remeselníci vždy na Vianoce vracali domov. Najmä v predkresťanskom období ľudia nepoznali darčeky v hmotnej podobe. Obdarúvalo sa zásadne slovom.

Platilo, že čo človek z úprimného srdca zamýšľal, to sa aj malo stať.

Neodmysliteľnou súčasťou Vianoc je i stavanie a zdobenie stromčeka. V súčasnosti ho v domácnostiach vidieť omnoho skôr ako na Štedrý deň. Vianočný stromček poznali aj starí Slovania. Boli to však skôr vetvičky ihličnatých stromov, a to preto, že pichali. Všetko, čo pichalo, malo ochraňovať od zlých síl. Na vyzdobenie sa používalo aj imelo, pretože už starí Kelti verili, že ide o magickú rastlinu.

Sladkou predzvesťou Vianoc boli medovníčky, ktoré sa piekli v kláštoroch, ale aj v šľachtických a meštianskych rodinách.

Boli však nezdobené. Gazdiné piekli vianočné koláče ako kračún, baba, vianočka, roháče, calty, makovník, orechovník či tvarohovník. Boli to koláče z kysnutého cesta, ktoré mali v sebe bohatú plnku. Neskôr prenikli z mestského do vidieckeho prostredia aj ťahané štrúdle, metrový koláč, vianočná štóla či bábovka.

Už počas adventu bol na v kresťanských rodinách tzv. malý pôst. Jedlo sa viac strukovín, kašovitých jedál a menej mäsa. Na Štedrý deň pôst vyvrcholil a väčšina ľudí v minulosti jedla mäso až na Prvý sviatok vianočný.