Traduje sa, že na 2. februára sa stretáva zimná sila s jarnou. Polovica zimy je za nami a v tento čas sa slávia Hromnice alebo Sviatok Obetovania Pána. Kresťania si v tento deň pripomínajú čas, kedy Jozef s Máriou priniesli malého Ježiša do chrámu, aby ho zasvätili Bohu. Nitriansky biskup Viliam Judák pri tejto príležitosti celebroval svätú omšu bez účasti verejnosti.

Biskup v úvode slávnosti, ktorá sa konala v Kostole sv. Gorazda na Klokočine, požehnal aj hromničné sviece.

Sviatok ľudovo nazývaný Hromnice sa podľa tradícií spája s požehnaním hromničnej sviece, ktorá symbolizuje ochranu pred živelnými pohromami, búrkami, hromami a inými nebezpčenstvami. Biskup „vo svojej homílii uvažoval nad sviatkom Obetovania Pána a jeho významom, či symbolikou svetla sviece, a v kontexte s tým zdôraznil obetu a obetavosť pre iných. Upriamil pozornosť veriacich na význam zasvätého života,“ uvádza nitrianske biskupstvo.

Hromnice sú totiž aj Dňom zasväteného života, kedy si Bohu zasvätené osoby – rehoľníci a rehoľníčky – pripomínajú zasvätenie svojho života Bohu.

V tento deň si pred miestnym biskupom symbolicky obnovujú svoje rehoľné sľuby. „Keďže sa nemohol stretnúť s rehoľníkmi a rehoľníčkami pôsobiacimi na území Nitrianskej diecézy vzhľadom na protipandemické opatrenia ako bolo pôvodne plánované, popri liste, ktorý im napísal, túto sv. omšu obetoval zvlášť za nich z úcty a vďaky za všetko, čo robia na území diecézy,“ uvádza Nitrianske biskupstvo.

„Sviatok Hromníc zaviedol pápež Gelasius v roku 494 n. l., aby nahradil sviečkový pochod počas Luperkálií – obdobia, ktoré v starovekom Ríme predchádzalo sviatku Hromníc. Začínalo v druhej polovici januára a vrcholilo začiatkom februára. Zvyky a rituály počas Luperkálií mali viesť k čistote duše, ktorá sa nazývala Februatio. Vtedajší posledný mesiac v roku – február – sa pomenoval podľa tejto čistoty, ktorá bola jeho hlavnou náplňou,“ uvádza portál Sloenské zvyky a tradície.