Objekt je súčasťou Požitavského múzea mlynárstva, ktoré vzniklo v roku 2004 vďaka občianskemu združeniu Fontis a rodinnej farme Mašekov mlyn. Múzeum a jeho expozícia ponúka prehliadku poľnohospodárskeho, tkáčskeho či korytárskeho náradia. Nájdu sa tu však aj staré furmanské vozy, mlynské kamene, studne, stodoly mlynárovho domu a domov pre služobníctvo i tovarišov.

Územie je osadené do krásneho prostredia žitavskej nivy, kde tok rieky vytvára prírodné meandre a tiché zákutia.

História mlyna na Žitave siaha do dávnej minulosti niekoľkých storočí. Budovy mlyna v súčasnosti poskytujú vhodné priestory na stretnutia návštevníkov, ktorých láka pôvodný vidiecky štýl života. Miesto je však určené i pre všetkých milovníkov ekológie.

„Už v roku 1319 sa v jednom dokumente spomínajú mlyny v Hornom Ohaji a na Munkáči – samote, ktorá patrila kedysi Hornému Ohaju. Spomínaný mlyn stál na mieste súčasného Mašekovho mlyna a bol celý drevený. Z roku 1664 sa do dnešmých čias zachoval daňový súpis miest a obcí, ktoré platili daň expanznej Osmanskej ríši. V tomto súpise sa môžeme dočítať zaujímavé údaje o požitavských mlynoch,“ informuje Mašekov mlyn.

Prvým majiteľom ohajského mlyna bol Adam Kríko.

Údaj pochádza z roku 1822, kedy boli v Hornom Ohaji dva mlyny. Dolný mlyn vyhorel počas prvej svetovej vojny a horný mlyn vlastnil okolo roku 1869 mlynár František Hrežďovič so svojou rodinou. ​Na začiatku ​20. storočia prišla rodina Mašekovcov do Vrábeľ a František Mašek postavil v rokoch 1929-1933 na mieste predchádzajúceho dreveného mlyna murovaný trojpodlažný mlyn.

Počas 2. svetovej vojny slúžil mlyn aj ako úkryt pre utečencov.

„Od roku 1996 sa začal na Mašekovom mlyne realizovať široko zameraný proces revitalizácie, ktorého hlavným cieľom je zachovať formy tradičného hospodárstva na ekologickej báze a celková obnova komplexného a pritom stále sa vyvíjajúceho vzťahu človeka a prírody,“ informuje mlyn.

Na farme sa nachádzajú zvieratá žijúce v našich krajoch na prelome 19. a 20. storočia, ako je slovenská biela hus, somár domáci, uhorská mangalica či hortobadská racka. V ponuke sú aj produkty vypestované a chované na základe ekologických princípov priamo na farme, napríklad včelí med, zelenina, ovocie či košikárske prútie.

Pravidelne sa tu konajú kurzy drotárstva či workshopy zamerané na návrat k prírode. Prehliadku mlyna a expozície je potrebné nahlásiť vopred.