Ako dlho už funguje vaša kapela a ako vznikla, respektíve bol nápad založiť kapelu spontánny alebo plánovaný?
Maťa K.: Vznik kapely bol veľmi spontánny. Po dlhšej pauze som sa opäť vrátila na spev a potrebovala som doprovod na zopár koncertov. Na klavír mi hrala moja vtedajšia učiteľka spevu Viki Nagyová, Lukiho som prizvala ako gitaristu a Dominika na cajon. Neskôr sa k nám ako záskok na jeden z koncertov pridala Maťa na klavír, ktorá priniesla Romana s violončelom. Rýchlo to zafungovalo a spoločné hranie bolo veľmi prirodzené. Odvtedy sme spolu. Už to bude 5 rokov od prvej skúšky u Mati v izbe a našich začiatkov spojených s prerábkami folklórnych piesní do rôznych žánrov. V novembri to budú 3 roky od vzniku DIS IS MARKĒTY s autorskou tvorbou.
Prečo názov DIS IS MARKĒTA?
Maťa K.: Ak mám pravdu povedať, názov z nás išiel ťažko. Boli všelijaké nápady :D, no keďže sme v kapele dve Martiny a Roman nás potreboval odlíšiť, vymyslel nám prezývky – skratky z mena a priezviska. Tak vznikla z môjho mena Markéta.
Maťa J.: Roman nás postupne všetkých nakazil svojimi slovnými hračkami, takže zakomponovanie hudobného fóriku dis (d# = dis = this) do názvu bolo nezvratné.
Čo vás ako členov kapely spojilo/spája?
Maťa K.: To, že sme v prvom rade kamoši. Okrem toho, že nás spolu baví hrať, rozumieme si aj mimo kapely a radi spolu trávime čas. Pre mňa osobne je vzácne vidieť, ako sa popri sebe meníme, čo prežívame, ako rastie Matkin syn Benji aj Romanov syn Alex a byť súčasťou aj ich života.
Maťa J.: Aj pri hľadaní nových členov do kapely (nedávno sme nabrali do partie bubeníka Mateja) hľadíme najmä na to, či medzi nami “preskočí iskra”, či to zafunguje ľudsky. V prípade Mateja sú to aj tie ľudské aj hudobné kvality.
Máte už nejakú hudobnú minulosť? Chodili ste pred vznikom kapely na spev, učiť sa hrať na hudobné nástroje, či ste skôr samouci?
Maťa J.: My sme v kapele taký zdravý mix aj klasického hudobného vzdelania na nástroji či v speve, aj samovzdelania aj intuitívnej tvorby. Vytvára to zaujímavé situácie, niekedy aj “kreatívne hádky”. Učíme sa medzi sebou navzájom a aj vďaka tomu sa posúvame.
Ako máte rozdelené úlohy v kapele pri tvorbe? Myslím, že hudba nie je vašim jediným zamestnaním. Akej práci sa venujete okrem DIS IS MARKĒTA?
Maťa K.: Texty zväčša prinášam a hudbu tvoríme spoločne. Rada si nás vo vlastných myšlienkach prirovnávam k dobre fungujúcemu ľudskému organizmu. Každý z nás je nejaká časť tela (ruky, nohy, srdce, hlava,..), ktorá má svoju špeciálnu funkciu a spolu tvoríme človeka. Tak sa text od jedného spojí s melódiou od druhého a hudobnými nápadmi od ďalších. Vznikne celok (pieseň), ktorý by nevznikol, keby jedna časť chýbala.
Rôzni sme pri tvorbe tak, ako aj v bežnom fungovaní a zamestnaniach. Nájdete medzi nami programátora, psychológa, študenta, rodičov, učiteľov aj kultúrnu pracovníčku.🙂
Ako by ste charakterizovali svoju tvorbu?
Maťa J.: Ťažko sa nám naša tvorba charakterizuje, keďže si moc nevie nájsť miesto v žiadnej zatiaľ existujúcej škatuľke. Možno aj vďaka tomu sme získali na Radio_Head Awards nominácie v dvoch rôznych žánrových kategóriách, aj napriek tomu, že úplne nezapadáme ani do jednej z nich. Naša zvuková paleta je pestrá, aj my sami by sme sa neradi uzatvárali do jedného žánru. Inšpirácie k nám prúdia zo všetkých strán – ako z folklóru, tak aj z klasiky, world music, ambientu, metalu či zvukov ulice a prírody. Výsledkom je živá, neustále sa morfujúca hmota a pot na čele každému, kto sa nás snaží opísať jednou vetou. 🙂
Máte piesne, ktoré sú u fanúšikov obľúbenejšie? Ak áno, čím si myslíte, že sú pre nich zaujímavejšie?
Maťa J.: U ľudí najviac funguje asi titulná pieseň “hrajžemi”. Tematicky je poslucháčom bližšie, hudobne sa príjemne húpe a pozýva do tanca.
Maťa K.: Momentálne je dosť počúvaná aj pieseň “zahorela.” Určite je to ovplyvnené tým, že sme ju nedávno hrali naživo na Radio_Head Awards. Práve vďaka svojej sile a rytmu veľmi dobre funguje aj na koncertoch.
Prezradíte, aké sú vaše hudobné vzory? S kým by ste sa radi stretli na jednom pódiu?
Maťa J.: Mňa láka univerzálnosť, pestrosť a nápaditosť Jany Kirschner. Jana vie vydať jeden deň rádiový hit, druhý deň filmový soundtrack, tretí deň folklórne umne ladenú pieseň, štvrtý elektronickú kompozíciu, piaty balkánsku veselicu, šiesty dá ešte gitarovku a na siedmy môže oddychovať. A ani jedna z nich nie je viac “Jana”, ako tá druhá. Všetky stoja v jej portfóliu rovnocenne vedľa seba svojou hudobnou kvalitou aj textovou výpoveďou. Stretnúť sa s ňou na jednom pódiu by bola určite radosť.
Kto a čo vás inšpiruje v ďalšej tvorbe? Môžete v krátkosti priblížiť, ako u vás prebieha proces tvorby textov a hudby?
Maťa K.: Pri skladaní textov a melódie ma inšpiruje mnoho vecí, no často sú to práve spomienky, zastavené fotky udalostí v mojej mysli či obrazy z minulosti, ktoré so mnou pohli, vyvolali vo mne nejaký pocit. Obraz aj pocit sa potom snažím preniesť do piesne. Občas sa stane, že nejde o obraz z reálnych spomienok, ale o vymyslený príbeh či napr. krátky úsek z filmu, ktorý sa vo mne zasekol a potrebujem ho dostať von. Rovnakým spôsobom “von” do piesní vkladám aj silné emócie, ktoré prežívam a skladanie je tak pre mňa aj terapiou. 🙂 Všetkému predchádza ticho, v ktorom spracovávam nažité a vnímam ho ako súčasť skladania, piesní samotných aj ich živého hrania.
Maťa J.: Pri skladaní hudby ma inšpirujú Matine texty. Vyvolajú vo mne pocit, atmosféru, vytvoria príbeh, ktorý sa potom snažím zhudobniť. Darmo prichádzajú dobré hudobné nápady, ak nesúvisia s náladou textu. Druhou inšpiráciou sú zase kontrastne “hudobné náhody” – momenty, ktoré vzniknú, keď iba voľne “jamujeme” (improvizujeme) alebo keď sa niekto jednoducho pomýli a zrazu to znie super.
Máte už za sebou nejaké úspechy, vystúpenia. Ktoré považujete zatiaľ za tie najväčšie/najlepšie?
Maťa J.: Z môjho pohľadu sú najlepšie vždy tie vystúpenia, kde zažívame profesionálny prístup či už od organizátorov, tak aj od zvukárov, osvetľovačov, technikov, kuchárov, fotografov, … 🙂. Všetky tieto zložky majú totiž spolu s nami zásluhy na vydarenom koncerte a najmä dobrý zvukár je na nezaplatenie. Z mnohých takýchto koncertov spomeniem Festival Atmosféra, koncert na nádvorí Nitrianskej galérie či vo Wave centrum nezávislej kultúry v Prešove.
Maťa K.: Extrémnou hnacou silou sú tiež ľudia pred nami – publikum, ktoré spieva, dodáva energiu, počúva, je po celý čas súčasťou našej hudby. Nezabudnuteľný zážitok bol z tohto pohľadu krst EP na Hideparku či koncert v PKO Čierny Orol (Prešov), kde s nami ako živý orchester spievala celá sála a pochopiteľne aj hranie na samotnom udeľovaní cien Radio_Head Awards v Slovenskom Rozhlase.
Aké boli vaše pocity počas galavečera/po vyhlásení výsledkov Radio_Head Awards, kde ste získali cenu Nadácie Advance Investments 2022?
Maťa J.: Prvé pocity boli radosť, vďaka a trochu aj zadosťučinenie. Pri tvorení sme nemali žiadne vysoké ambície ani vyhliadky, takže už nominácie a nakoniec ocenenie bolo pre nás veľmi príjemným prekvapením. Je skvelé, že sa niekto aj takýmto praktickým spôsobom rozhodne podporovať mladé kapely a uľahčiť im ďalšiu tvorbu. Keďže cena Nadácie Advance Investments znamená peňažnú dotáciu na tvorbu albumu, druhým pocitom u mňa bola veľká motivácia do ďalšieho komponovania.
Maťa K.: Celý ten večer, veľa kvalitnej muziky, naši blízki v hľadisku, atmosféra, možnosť zahrať naživo, všetko bolo skvelé. Myslím, že na túto oslavu slovenskej hudby budeme ešte dlho spomínať. Sme vďační, že Rádio_FM venuje slovenským hudobníkom tak veľa pozornosti a podpory.
Aké sú vaše ďalšie hudobné plány? Kde vás budú môcť fanúšikovia vidieť vystupovať v blízkom čase?
Maťa K.: Určite by sme sa chceli venovať tvorbe novej hudby a príprave albumu. Ak sa podarí, v priebehu roka by mal pribudnúť aj klip a zopár ďalších prekvapení. Čo sa týka koncertov, počas leta a jesene máme v pláne viacero koncertov po Slovensku a ak sa podarí, tak aj v Česku.
Na otázky odpovedala Martina Kertészová (Maťa K.) – speváčka a Martina Janegová (Maťa J.) – klaviristka.