Psychické poruchy: Bipolárna afektívna porucha

Život s psychickou poruchou nie je jednoduchý.

Prednedávnom sme písali o relatívne novom fenoméne ADHD, článok nájdete tu. Dnes sa zameriame na Bipolárnu afektívnu poruchu (BAP) – prednedávnom nazývanú aj manickodepresívna psychóza. V súčasnosti postihuje BAP 1 – 3 % populácie. Uvedená psychická porucha je dedičná, stále sa však nepreukázal marker, ktorý by zjednodušil jej diagnostiku.

„Aj napriek týmto pomerne vysokým číslam sa doteraz nepodarilo presne definovať gén resp. gény, ktoré sa podpisujú pod vznik poruchy,“ píšu vo svojom odbornom texte Bipolárna afektívna porucha a kognitívne disfunkcie Dagmar Breznoščáková a Jana Hanispáková.

Zdroj: Pixabay

Pacientom sa tak môže stať, že sú vyšetrení, a záver ich ochorenia je nesprávny. Najčastejšie sú im prisúdené diagnózy, ako unipolárna depresia. Treba podotknúť, že psychické ochorenia, aj tie, kotoré majú čisto biologický základ, sa veľmi ťažko stanovujú vzhľadom na množstvo premenných. Medicína však stále kráča vpred a skúma príčiny a prejavy ochorení, čo umožňuje správnu diagnózu, a následné nastavenie liečby.

Prejavy BAP môžeme rozdeliť do dvoch skupín: depresívne a manické.

Tieto skupiny sa u človeka striedajú v približne 2-týždňových intervaloch, stále však platí, že každý je individuálny, preto sa intervaly alebo prejavy nevyskytujú u každého rovnako. Prvá skupina tzv. depresívnej fázy sa prejavuje tak, že jedinec pociťuje únavu a stratu energie, nenachádza potešenie v aktivitách, ktoré mu predtým prinášali radosť, napadajú mu myšlienky na samovraždu, pociťuje nadmernú a bezdôvodnú vinu, trpí poruchami spánku a mnoho ďalšieho.

Zdroj: Pixabay

Druhá skupina tzv. manická fáza sa prejavuje zvýšenou aktivitou a telesným nepokojom, zvýšenou zhovorčivosťou, pocit zrýchleného toku myšlienok, stratou sociálnych zábran, ľahkomyseľným a riskantným správaním, zníženou potrebou spánku, a iné.

Ako informuje Liga za duševné zdravie prvá poruchy nálady sa najčastejšie objavuje medzi 15 – 25 rokom života, pričom depresívne epizódy môžeme na pacientovi spozorovať častejšie, ako epizódy manického typu.

Zdroj: Pixabay

Liečbu môžeme podľa Ligy za duševné zdravie rozdeliť na:

  • akútnu – cieľom je dosiahnutie remisie (zmiernenie až vymiznutie) a prípustného fungovania pacienta
  • pokračovaciu – cieľom je zabránenie relapsu (obnovenie, nové prepuknutie)
  • udržiavaciu – cieľom je prevencia rozvoja ďalších epizód

Pre toto ochorenie sa využíva kombinovaný typ liečby, ktorý zahŕňa užívanie viacerých liekov. Dôležité je vyhľadanie odbornej pomoci a následné, disciplinované dodržiavanie stanovených pokynov lekára.

V prípade pripomienok alebo námetov na články ma neváhajte kontaktovať na adresu barbora.blaskova@nitrianskyhlasnik.sk

Televízia Nitrička

Forgot Password