Nový strašiak všetkých rodičov, ale aj dospelých je diagnóza ADHD, čo znamená – Attention Deficit Hyperactivity Disorder. Zjednodušene povedané, ide o poruchu pozornosti spojenú s hyperaktivitou.
„Hyperkinetická porucha sa zaraďuje mezi neurovývojové poruchy. Dlhú dobu bola považována výhradne za ochorenie detského veku,“ uvádza práca Hyperkinetická porucha/ADHD v dospívání a dospělosti: diagnostika, klinický obraz a komorbidity.
V odbornom článku autoriek Cahovej, Pejčochovej a Ošlejškovej s rovnomenným názvom ďalej zisťujeme, že 40 – 50 percent prípadov sprevádza toto ochorenie do dospelosti. Porucha sa navyše delí do troch základných skupín: „Americká klasifikácia definuje ADHD odlišne a rozlišuje tri subtypy: ADHD s prevládajúcou poruchou pozornosti (ADHD Inattentive type), ADHD s prevládajúcou hyperaktivitou a impulzivitou (ADHD Hyperactivity/Impulsivity type) a ADHD zmiešaný typ (ADHD Combined type),“ píše kolektív autoriek v spomínanej práci.
Príznaky ADHD u detí opisuje Matej Štepita, poradca a lektor pracujúci práve s týmto typom maloletých nasledovne: „Typické prejavy dieťaťa s hyperaktivitou a poruchou pozornosti sú: vnútorný aj motorický nepokoj, rýchla unaviteľnosť a tekavosť pozornosti, impulzivita, emočná labilita, celkovo nízke sebaovládanie a sebadisciplína, časté šaškovanie, túžba byť neustále stredobodom pozornosti, problém nájsť a hlavne udržať si kamarátov,“ a mnoho ďalšieho.
Dospelý s ADHD podľa kolektívu vyššie uvedených autoriek trpia problémami ako: neschopnosť zorganizovať si každodenné drobnosti (schôdzky, termíny), pracujú na veľa veciach súčasne, majú nevhodné poznámky a sklon povedať, čo im práve napadne, často sa rýchlo unudia, často znervóznia a stratia pozornosť, sužujú ich depresie alebo iné poruchy nálady, majú sklon k závislostiam, trpia zníženou sebaúctou, majú problémy so spánkom a iné.
Toto ochorenie je relatívne nové, preto sa aj spôsoby liečby rôznia a stále vznikajú, alebo sa skúmajú nové postupy. Deti trpiace ADHD možno liečiť formou terapie a taktiež za pomoci medikamentov. Treba povedať, že proces liečby musí rodič odkonzultovať s detským pediatrom, pedypsychológom, neurológom a inými odborníkmi. Tí nastavia liečebný plán, ktorý vysvetlí rodičom, čo presne ich dieťa potrebuje a ako postupovať v stanovenej liečbe. Jednoducho povedané, základ úspešnej liečby spočíva v počúvaní rád študovaných odborníkov a načúvaní svojho dieťaťa.
Liečebný postup pri dospelých zahrňuje rovnako ako u detí terapiu a medikamenty. Kolektív uvedených autoriek spomína využitie kognitívnej – behaviorálnej terapie. Tá je zameraná na potlačenie nevhodných schém správania sa a na nácvik vhodných foriem jednania. „Vedľa kognitívno-behaviorálnej terapie se pacient učí zvládať bežné denné situácie a aktivity, organizuje pracovné činnosti, učí sa plánovať a dodržovať termíny. Vhodné je využívanie rôznych kalendárov, poznámkových blokov a podobne,“ dodáva kolektív českých autoriek.
Dôležité je vyhľadať odbornú pomoc a svoje problémy riešiť s profesionálmi.
