Fyzické rozdelenia Berlína na západný a východný trvalo od roku 1961. Do 9. novembra 1989 bol múr zároveň symbolickou železnou oponou Európy. Od minulého roka sa jeho časti nachádzajú aj v Nitre ako jedinom slovenskom meste.

„9. novembra 1989 ohlásil člen východonemeckého vedenia, že hranice so západným Nemeckom sú otvorené s okamžitou platnosťou. Netrvalo viac ako pár hodín a desaťtisíce Nemcov začali prechádzať do západného Nemecka a spontánne rozoberať múr, ktorý na desaťročia rozdelil fyzicky rodiny, priateľstvá, kolegov, občanov, a symbolicky celý svet,“ pripomína významný deň v histórii Európy Ministerstvo vnútra SR.

Blíži sa 17. november – Deň boja za slobodu a solidaritu. V Nitre si jeho význam verejnosť pripomenie práve pred fragmentami Berlískeho múru.

Tri časti múru boli pri príležitosti minuloročnej pripomienky Nežnej revolúcie osadené v parčíku pri VÚB banke neďaleko pešej zóny. Na sociálnych sieťach sa tento krok u niektorých nestretol s pochopením.

Múr však podľa slov autora myšlienky Tibora Ujlackého symbolizoval obete ľudí, ktorí sa pri úteku za slobodou nebáli nasadiť aj svoj vlastný život, pričom často utekali aj s tým vedomím, že ich tam môže stretnúť smrť. Nitra bola v poradí 18. mestom sveta, ktoré dostalo do daru autentické kusy.

Idea pripojiť Nitru k mestám ako New York, Washington, Brusel, Pariž alebo Praha, v ktorých sa už fragmenty nachádzali, vznikla v roku 2014. Štvrtú časť priviezli do Nitry tento rok v auguste.

Nitrianska radnica avizovala, že element v tvare L po architektonickej súťaži doplní súčasné tri na budúcom Námestí slobody medzi VÚB bankou a Farskou ulicou.

Podujatie k výročiu novembrových udalostí sa predtým konalo na pešej zóne pri spomienkovej tabuli Nežnej revolúcie umiestnenej pred Domom módy. Tento rok sa bude po druhý raz konať pri pozostatkoch múru. Verejnosť sa tu stretne 16. novembra o 17. hodine.