Nitrianski muzikanti – Júlia Kárová

Nitra nie je len mesto hokeja, ale aj hudby.

O tom svedčí rozhovor s Júliou Károvou, nitrianskou hudobníčkou. Julka pochádza priamo z Nitry, má 34 rokov, vyštudovala hotelierstvo na Hotelovej akadémii a neskôr získala bakalársky titul v odbore filozofia na Univerzite Komenského v Bratislave. Hudba však zvíťazila.

Až na vysokej škole som nabrala odvahu, namiesto nadväzujúceho magisterského štúdia v odbore filozofia, započať štúdium hudby – konkrétne odbor bicie nástroje, na štátnom konzervatóriu v Bratislave,“ vysvetľuje Júlia.

Zdroj: Pixabay.com

Ako dlho sa venuješ hudbe?

Hudbe sa venujem v podstate od 5 rokov, kedy som začala navštevovať ZUŠ v Nitre. Najprv to bol klavír, neskôr sa k tomu pridal spev. K bicím som sa dostala až neskôr, zhruba keď som mala 12 rokov. Vtedy sa brat rozhodol založiť takú skoro rodinnú kapelu a chýbal mu ešte bubeník a klávesák. Napriek tomu, že som hrávala dovtedy len na klavír, bez váhania som si vybrala bicie.

Čo ťa motivovalo k tomu aby si s hudbou začala?

V podstate sa ma nikto asi ani nepýtal. Všetci moji súrodenci sa venujú hudbe, či už profesionálne alebo poloprofesionálne, a ako hobby. Rodičia nás jednoducho zapísali do ZUŠ a bolo. Pôvodne som mala ísť na husle, ako o rok staršia sestra a pokračovať tak v línii rodinnej sláčikovej tradície. Ale už od mala som bola rebel a kategoricky som husle odmietla a vybrala si klavír.

Zdroj: Pixabay.com

Napriek tomu si sa na vysokej škole venovala bicím. Z akého dôvodu?

Klavír bol zrejme na mňa príliš “dievčenský“, preto som neskôr presedlala na bicie nástroje. Na konzervatóriu som neskôr objavila čaro melodických bicích nástrojov, hlavne marimby, na ktorú som hrala počas štúdia najviac. Ten nástroj som si zamilovala. Nanešťastie od školy už k nemu nemám prístup, a zaobstarať si ho je naozaj finančne náročné.

Kde všade si pôsobila ako hudobníčka a kde ťa momentálne môžeme vidieť hrať?

Počas štúdia na konzervatóriu aj po jeho ukončení som hrávala, a vypomáhala v rôznych orchestroch, medzi ktorými bol napr. Orchester slovenského rozhlasu, Slovenská filharmónia, Sinfonietta dell´Arte, vďaka ktorým som navštívila krajiny, ako sú Nemecko, Anglicko, Rakúsko, Švajčiarsko, Česko. Najväčší takpovediac kultúrny šok bol zájazd do Číny. Vďaka švédsko-slovenskej dnes už bohužiaľ neexistujúcej kolaborácii s názvom Five Sheaths a neskôr Archimagicum som viackrát navštívila Švédsko. Momentálne už hrávam len veľmi sporadicky v divadelných predstaveniach (Frida, Mamma Mia) alebo spievam vokály v sestrinom zoskupení Martina Uhrínová.

Čo pre teba hudba znamená?

Istým spôsobom je to meditácia. Človek vtedy nerozmýšľa a ak začne, čaro je zrazu preč. Či už pri počúvaní, alebo hraní. Hudba je taká príjemná plnosť bytia.

Čo podľa teba muzika človeku dáva?

Hovorí sa, že človek, ktorý hrá na hudobný nástroj, má inak prepojené hemisféry. Neviem, čo je na tom pravdy. Každopádne si myslím, že svet bez hudby by bol prázdny a smutný. Naučiť sa hrať na hudobný nástroj je výzva, ale keď sa človeku podarí naučiť zahrať skladbu, ktorú miluje a sám do nej môže vložiť seba a svoje emócie, je to neskutočne naplňujúci pocit.

Zdroj: Pixabay.com

Aké sú tvoje koníčky?

Momentálne sa hudba stala koníčkom a predchádzajúci koníček čo bol šport ma vlastne živí. No a potom je tu môj pes, kocúr, priateľ a domácnosť. Pre žiadne iné koníčky už niet miesta (smiech).

Júlia Kárová

Aké je teda teraz tvoje zamestnanie?

Živím sa ako fitness trénerka. Bodybuildingu a fitness sa venujem aj súťažne, pódium skrátka milujem (smiech). V rámci tohto takpovediac životného štýlu študujem a vzdelávam sa. Človek by neveril, koľko toho nevie, kým sa nezačne niečím zaoberať.

V prípade pripomienok alebo námetov na články ma neváhajte kontaktovať na adresu barbora.blaskova@nitrianskyhlasnik.sk

Televízia Nitrička

Forgot Password