Nitrianske povesti – Nešťastné Vianoce

Vianoce sú často opradené rozmanitými príbehmi. Jeden z nich má aj mesto Nitra.

Nie veselý, no o to viac poučný príbeh sa traduje približne od roku 1855. Týka sa Miša Šišku, panského kočiša, ktorý žil v chudinskej časti nášho mesta. Za ženu si vzal Julku Civáňovú z Drážoviec s ktorou mal 2 deti. Syna Martina a dcéru Marišku. Svoje dve ratolesti miloval a staral sa o ne najlepšie, ako len vedel. Neubránil ich však pred svetom, ten neberie ohľady na lásku rodičov. Mišo Šiška prišiel o syna kvôli maďarskej revolúcii. Tá vypukla v roku 1848. Mladého Martina násilím naverbovali a nútili bojovať. Chlapec neprežil, Mišo tak nadarmo čakal na synov návrat.

Dcérka Mariška sa šťastne vydala za kolára (vyrábal a udržoval poľnohospodárske náčinie) Zúzika. Po čase mu porodila 4 deti. Najmladší sa volal Janko a o 5 rokov staršia dcérka niesla meno Terezka. Tieto dve vnúčatá miloval dedo Mišo najviac, hoc sa k všetkým správal rovnako láskavo.  Možno by aj synovu smrť oplakal a časom sa s ňou uzmieril, no prišla ďalšia rana od zubatej nevesty. Tá kosila obyvateľov Nitry v podobe morovej rany. Nestačilo, že sa pred ňou ľudia začali schovávať vo svojich domoch, našla si cestu k dušiam vinných či nevinných. Prišla si aj po Mišovu ženu, dcéru, zaťa a dve vnúčatá. Zostali mu len Janko a Terezka.

Pre starého Šišku sa stali tým najvzácnejším pokladom. Na Vianoce nechcel nechať vnúčatá bez darov, tak veľmi ich ľúbil. Preto prisľúbil im aj sebe samému, že niečo dostanú.

„Od kravky snáď ešte nadoja trocha mlieka a k nemu by sa zišiel aspoň dobrý biely chlebík, keď už nebudú koláče,“ píše Imrich Točka v knihe Historky spod Nitrianskeho hradu.

Za starý grajciar, čo našiel pri ceste, chcel kúpiť aspoň to. Preto si v deň Vianoc natiahol starú baranicu a kabát, prisľúbil deťom skorý návrat a odišiel k pekárovi Budkovi, ktorý sídlil na dnešnej Mostnej ulici. Tam mu pekár ponúkol domácu pálenku.

„Len si dajte, aby ste vonku nezamrzli, veď do takého času ani psa nehodno vyhnať!“ píše Imrich Točka v knihe Historky spod Nitrianskeho hradu.

Mišo po prípitku odišiel a aby chlieb nestratil, dal si ho pod kabát. Cestou domov musel prejsť premrznuté mosty. Tam sa mu pošmykla noha a on spadol do zamrznutej rieky. Ľad sa pod jeho váhou zlomil a jeho pohltila hladina. Vnúčatá na neho čakali dlho do noci, no starý otec nikde. Oblečení v babkinej vlniačke prišli až k cintorínu, kde ležala im mama.

„Poďme sa pozrieť mamičke na hrob. Tá nás zaiste zohreje,“ Imrich Točka, HsNH.

Pri matkinom hrobe v objatí zaspali. Na druhý deň ich našli susedia, deti zamrzli na kosť. Na jar zas rieka vyplavila telo Miša Šišku, ešte stále pod kabátom zvieral zamrznutý chlieb.

Mišo Šiška už vytúžené Vianoce v kruhu rodiny nezažije, no my snáď áno. Uctime si tieto sviatky v rodinnom kruhu a obdarúvajme z lásky, nie povinnosti.  

V prípade pripomienok alebo námetov na články ma neváhajte kontaktovať na adresu barbora.blaskova@nitrianskyhlasnik.sk

Televízia Nitrička

Forgot Password