V Nitre si pamiatku na Nežnú revolúciu môže verejnosť uctiť na troch miestach: pri Pamätníku obetiam komunistického režimu pred mestským úradom, pri pamätnej tabuli pred Domom módy na pešej zóne a pri budúcom Pamätníku slobody, ktorý bude zložený z fragmentov Berlínskeho múru.
Prvé tri časti boli osadené pred 32. výročím Nežnej revolúcie pri parčíku medzi VÚB bankou a Farskou ulicou, respektíve pešou zónou. Spolu so štvrtou časťou, ktorá prišla v lete, budú fragmenty dotvárať podobu takzvaného Námestia slobody. Ako bude námestie vyzerať, určí súťaž.
Podľa Tibora Ujlackého, ktorý je autorom myšlienky Berlínskeho múru v Nitre, je dobré, že takéto miesta sú v meste hneď tri.
„Lebo tým, čo to nepoznajú, hovoria. Tým, čo trpeli, pripomínajú. A tým, čo za týmto obdobím ešte aj dnes plačú a nostalgicky smútia, nastavujú zrkadlo pravdy,“ vyslovil Tibor Ujlacký počas včerajšieho spomienkového podujatia 33. výročia Nežnej revolúcie, ktoré sa konalo práve pred fragmentami múru.
Dodal, že aj medzi tými, ktorí obdobie pred rokom 1989 prežili, si niektorí akoby nepamätajú na utrpenie a obete komunistického režimu.
Okrem primátora sa verejnosti prihovárali aj pamätníci.
Niekdajší vysokoškolský pedagóg Ivan Mačura spomínal na priebeh revolúcie v Nitre, na odstraňovanie dobových symbolov a osôb rozpadajúceho sa režimu z úradov a podnikov. „17. november je pre nás výzvou, aby sme sa zamysleli nad tým, ako sme naložili s jeho hodnotami, ideálmi a myšlienkami,“ vyslovil Ivan Mačura.
Dodal, že od ’89 si každý príbeh svojej cesty k slobode píše sám.
Lujza Bakošová, ktorá stála pri vzniku nitrianskej Verejnosti proti násiliu a tvorbe novín Nitrianska verejnosť, poznamenala, že revolúcia priniesla rovnosť a slobodu. No dnes napríklad aj v súvislosti s LGBT komunitou, utečencami či marginalizovanými skupinami, zisťujeme, že potrebujeme viac rovnosti, slobody a tolerancie.
Nitrianski divadelníci boli začiatkom revolúcie na zájazde v Moskve, k dianiu v Nitre sa zapojili o niekoľko dní neskôr.
Na obdobie spomínala riaditeľka Asociácie Divadelná Nitra Darina Kárová. Bilancia posledných 33 rokov podľa jej názoru nie je radostná: nedostatok vzdelania, úpadok kultúry, chudoba, obrovské sociálne rozdiely, zdevastovaná príroda a stav morálky v spoločnosti.
„Nedosiahli sme to, čo sme mali i mohli,“ vyslovila. Étos novembra podľa jej slov akoby vyprchával, ale nemal by.
„Oligarchia mnohokrát víťazí nad demokraciou, napriek tomu je demokracia to najlepšie, čo máme,“ vraví Darina Kárová, pričom pripojila osobnú spomienku na svojho otca kunsthistorika Ľubora Káru, ktorý ako nepriateľ režimu do ’89 nemohol vykonávať svoju profesiu, jeho diela boli vyradené z knižníc a známi pri stretnutí radšej prechádzali na druhú stranu ulice. November oslobodil jeho aj mnohých jemu podobných.
Počas spomienkového podvečera zazneli tiež revolučné skladby Sľúbili sme si lásku, Pocta Majakovskému či Loď, ktorá sa plaví do neznáma. Podujatie zavŕšil príhovor študenta politológie Samuela Olacha.
