Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie je na svete alergických 5 až 20 % ľudí. Na Slovensku trpí hlavne mládež do 15 rokov, alergikom je už každý štvrtý človek. Peľ je jednou z najčastejších príčin alergie. Druhou najčastejšou príčinou peľovej alergie je alergia na trávu – napr. timotejka, mätonoh, reznačka laločnatá, prstnatec a lipnica lúčna. Treťou najčastejou alergiou je alergia na stromy ako napríklad topoľ, cyprus, gaštan, brest, javor. Poslednou príčinou alergie sú buriny a kry. Z tejto skupiny rastlín produkuje najagresívnejší peľ Abrózia. Jej peľ je najčastejšou príčinou peľovej alergie.
V uplynulých dňoch dominoval v ovzduší peľ slabo alergizujúcej pŕhľavy. Výrazne stúpli denné koncentrácie peľu paliny a ambrózie, ktoré patria k najsilnejším alergénom a dosahujú vysoké úrovne na väčšine územia Slovenska.
„Najvyššie koncentrácie peľu paliny sme zachytili v Banskej Bystrici, Bratislave, Žiline a v Nitre. Denné koncentrácie peľu inváznej ambrózie výraznejšie narástli najmä v teplejších oblastiach Slovenska, pričom najvyššie hodnoty zachytila monitorovacia stanica v Nitre. Najvyššie denné koncentrácie peľu pŕhľavy opäť zachytila monitorovacia stanica v Nitre. Okrem uvedených druhov sa v ovzduší vyskytoval ešte peľ mrlíka, skorocelu, štiavu, rastlín z čeľadi astrovitých a mrkvovitých,“ uviedla doktorka Janka Lafférsová z oddelenia lekárskej mikrobiológie RÚVZ v Banskej Bystrici.
Denné hladiny spór húb (plesní) sa udržiavajú vo vysokých koncentráciách a sú zastúpené najmä rodom Cladospórium a Alternária. Denné koncentrácie po dažďoch a oteplení vždy výrazne narastajú.
„Opäť musíme konštatovať pre alergikov na peľ nie veľmi radostné vyhliadky na tieto a najbližšie dni. Peľová sezóna tráv z čeľade lipnicovitých – najsilnejšieho alergénu najbližších týždňov prechádza svojím prvým vrcholom a zatiaľ predpokladáme, že bude mať opäť stúpajúcu tendenciu. Aspoň že denné koncentrácie peľu ihličnanov z čeľade borovicovitých budú klesať. Peľ tráv sa bude vo veľmi vysokých koncentráciách vyskytovať hlavne na strednom a severnom Slovensku,“ dopĺňa doktorka Lafférsová.
Neliečená alergia na ambróziu spôsobuje výrazné zhoršenie zdravotného stavu a často prechádza do astmy. „Alergiu na ambróziu možno liečiť alergénovou imunoterapiou. No ak je liečba neúspešná, potom už možno potláčať len príznaky, to znamená užívať lieky po celý život,“ uzatvára doktorka Lafférsová.
Počas slnečných či veterných dní bez zrážok sa podľa doktorky Láffersovej očakáva nárast denných koncentrácií peľu. „Pokles ich hladín bude lokálne ovplyvňovaný najmä zrážkovou činnosťou.“
