Pred pár dňami sa obyvatelia rodinného domu nestačili čudovať, čo za nález našli na starej povale. V jej útrobách narazili pri rekonštrukcii na starú, hrdzavú skrinku. Po jej otvorení kontaktovali políciu, nádoba obsahovala muníciu, zrejme z 2. sv. vojny. Strecha ukrývala tajomstvo celé desaťročia, nikto nevedel, že má nad hlavou stále funkčné náboje, zlikvidovať ich museli privolaní pyrotechnici.
„Policajti z Obvodného oddelenia Policajného zboru v Zlatých Moravciach boli vyslaní na preverenie oznámenia o náleze plechovej skrinky s väčším množstvom nábojov,“ informuje Polícia SR.
Obavy miestnych obyvateľov sa potvrdili, ich nález predstavoval značné nebezpečenstvo. Polícia NR kraja ďalej vysvetľuje, že obsah skrinky bol riadne preverený a bude posunutý na likvidáciu. „Vážila 5 kg a boli v nej náboje ráže 7,92 mm, ktoré pravdepodobne pochádzajú z obdobia druhej svetovej vojny. Muníciu prevzal pyrotechnik na zneškodnenie,“ odkazuje polícia.
Samotní príslušníci policajného zboru pochválili nálezcov za ich zodpovednosť. Ako sami vysvetľujú, nájdená munícia nepatrí do rúk laikov, ale odborníkov. „Každú nájdenú muníciu je potrebné ohlásiť polícii, nechytať, neprenášať, nemanipulovať s ňou. Veľa nájdených delostreleckých mín a nábojov je aj po 75. rokoch od skončenia vojny funkčných a môžu vybuchnúť,“ dodáva policajný zbor NR kraja.
Podobných nálezov máme na Slovensku mnoho, pri väčších ale aj menších výkopových prácach boli zaznamenané nálezy delostreleckých mín, nášľapných mín, nábojov rôznej ráže, leteckých bômb a mnoho ďalšieho. Všetky tieto nálezy môžu byť stále maximálne nebezpečné, preto je nutné, po ich objavení, kontaktovať príslušníkov policajného zboru na čísle 158. Samotný policajný zbor vyzýva svojich občanov, aby pre zachovanie vlastného zdravia a bezpečia bezprostredne po objavení podozrivého predmetu kontaktovali políciu:
„Ak pri jarných potulkách v lesoch, hájoch a na poliach alebo pri prácach v záhradách a rekonštrukciách rodinných domov narazíte na akúkoľvek muníciu, volajte č. 158,“ dodáva polícia SR.
