V mnohých okolitých krajinách či národnostiach, ktoré z nich pochádzajú sa traduje, že na Štedrý deň sa k stolu sadá po tom, ako na nebo vyjde prvá hviezda. Často sa tiež konzumuje cesnak, ryba a strukoviny na rôzne spôsoby.
K maďarským Vianociam patril tzv. svätoštefanský koláč. Tradícia hovorí, že koláč mal vydržať až do Troch kráľov, pričom členovia rodiny si z neho postupne odjedali. „Je to vlastne symbolika úrody. Koláč sa v minulosti piekol výlučne zo surovín, ktoré sa v domácnosti dopestovali, a práve preto sa z neho aj vždy kúsok je, aby úroda bola nasledujúci rok veľmi dobrá,“ hovorí etnologička Katarína Nádaská. Večera bola viacchodová, a na stôl sa prinášali všetky chody naraz, lebo v oblastiach, ktoré obývala maďarská menšina sa tradovalo, že počas večere nesmie nikto od stola vstať, zatiaľ čo u nás bol stanovený jeden človek, ktorý obsluhoval ostatných.
Jeden z chodov – cesnak v mede mal zabezpečiť jednotnosť rodiny a v ďalšom roku ochranu pred nepriazňou.
K najstarším maďarským vianočným receptom patria halászlé. „Bola to polievka, do ktorej sa dávalo až sedem druhov rýb. Táto polievka bola veľmi výživná, veľmi hustá, a k nej sa jedol ešte vianočný chlebík,“ pokračuje etnologička.
U Rusínov večera začínala chlebom a cesnakom. Ďalej sa konzumovali prívarky z hrachu a šošovice, bobaľky z kysnutého cesta s makom, osmažené huby s cesnakom. Zaujímavosťou boli pirohy až z tromi plnkami – slivkový lekvár, bryndzovozemiaková plnka a varené huby. Ako vianočná polievka sa jedla kapustnica alebo rybacia polievka. „Vyprážaná ryba so šalátom sa objavuje až po druhej svetovej vojne,“ približuje zvyky Katarína Nádaská. Ďalším chodom bola tzv. slivčanka, teda polievka zo sušených sliviek s medom a cukrom. Niektorí Rusíni v najvýchodnejšej časti Slovenska jedia aj polievku máčanku, do ktorej sa pridáva chlieb, niekde aj huby.
Rusíni sa pred večerou zvykli symbolicky umyť v posvätenej vode, do ktorej sa zvykli hodiť aj mince, aby bola rodina zdravá, úspešná po celý rok. Voda sa niekedy vylievala k prahu domu, aby sa potvrdila tradícia. „Rusíni sa riadia juliánskym kalendárom, ale mnohé rusínske rodiny v podstate dnes slávia Vianoce dvakrát, čiže majú štedrú večeru aj 24. decembra aj 6. januára,“ hovorí etnologička.
Ukrajinská národnosť začína sviatky bezvýhradne 6. januára. Je tu zvyk pripravovať až 12 pôstnych jedál. Večera je teda bohatá, ale pôstna. Dvanásť preto, lebo Kristus mal okolo seba 12 apoštolov. K tradičným jedlám patrí varená fazuľa, pirohy s kapustou, ryba, kysnuté buchty, kompót zo sušených sliviek, sušené jablká, šípky, zemiakové placky alebo holúbky, teda kapustné listy plnené zmesou ryže a hríbov. „Rovnako sa u Ukrajincov venovala veľká pozornosť aj zvieratám. Gazda ešte predtým, než sa začala štedrá večera, išiel opatriť kravy, ovce alebo kone. Každé zviera dostalo kúsok chleba a takisto je tam zvyk prinášať seno do miestnosti pod stôl alebo dávať ho do štyroch kútov izby. Bola to symbolika toho, že Kristus sa narodil na slame,“ vysvetľuje Katarína Nádaská.
U Chorvátov sa na Štedrý deň strieľalo.
K chorvátskej národnosti, ktorá sa usadila vo viacerých lokalitách západného Slovenska patrí jeden archaický zvyk. Niektoré rodiny ho dodržiavajú aj dnes. Najstarší mužský člen rodiny pred večerou pripravil veľké poleno, ktoré dal na oheň. Poleno malo pomaly tlieť napríklad v peci až do druhého dňa. Mnohí ho potom vybrali a nechávali v domácnosti až do Troch kráľov. Toto poleno sa nazýva badniak, preto Chorváti označujú Štedrý deň ako „Badný deň“. Polnočnú omšu chorvátski mládenci oslavovali tak, že strieľali z pušiek alebo prakov. Dávali tým najavo radosť z príchodu malého Ježiška.
Aj u poľskej národnosti bola v minulosti tradícia 12-chodovej večere, čo súviselo s 12 mesiacmi v roku. Dodržiavala sa preto, aby bola rodina počas celého roka bohatá.
Počet jedál mal byť párny aj preto, lebo symbolizoval plodnosť. Dominovali pokrmy z hrachu, kapusty, lokší s makom či medom. Nesmela chýbať vianočná hríbová polievka alebo boršč s pirohmi plnenými hríbmi. Hlavné jedlo bola pečená, dnes už vyprážaná ryba a ryba v aspiku na pikantný alebo sladký spôsob. „Poliaci konzumujú opekance poliate rozmiešaným mliekom s makom a medom. V niektorých rodinách sa konzumuje aj kuťja. To je vlastne máčaný mletý mak s hrozienkami, orechmi a sušeným ovocím,“ dodáva etnologička.
Keďže išlo o menšinu, ktorá obývala severné Slovensko, zvyk vianočného stromčeka sa sem dostal až začiatkom 20. storočia. Už predtým sa ale robila kytička z ihličnanov alebo vrcholček stromu, ktorý visel nad stolom. Zaujímavosťou je, že u Poliakov sa oplátky počas Štedrého dňa – Wigílie lámu a členovia rodiny si ich pri stole navzájom darujú s prianím. Tento zvyk symbolizuje štedrosť.
Foto ilustračné (zdroj: pixabay.com)
