Pri výletoch do prírody, pri návšteve záhradnej chatky, ale aj pri práci v záhrade môžete natrafiť na rôzne „zveri“. Pomerne rozšírená na území Slovenska je napríklad myšiarka ušatá. „Nie je lesný druh sovy, hniezdo si podobne ako ostatné sovy sama nestavia, na hniezdenie využíva opustené hniezda. Myšiarka ušatá sa nevyhýba ani rušným mestám alebo sídliskám,“ informuje Štátna ochrana prírody SR. Ide o sovu, ktorá sa živí takmer výlučne drobnými cicavcami, najmä hlodavcami, a tak prispieva k ich redukcii.
Nepríjemný však môže byť piskľavý zvuk, ktorý vydávajú mláďatá v noci, keď sa dožadujú potravy.
Malé sovy s nie celkom vyvinutým perím postupne opúšťajú hniezdo a rozptyľujú sa po okolitých konároch stromov. Mláďatá sa tak môžu ocitnúť aj na zemi. Podľa ŠOP SR takýto nález ľudia často považujú za „vypadnuté mláďa“.
„Pri náleze takého mláďata v korunách stromov je nežiaduce ho zachraňovať, jedine nie letu schopné mláďa, prípadne poranené, nájdené na zemi, môžeme považovať za ohrozené zo strany mačiek či psov,“ objasňuje Andrea Lešová prostredníctvom ŠOP SR. „Veľmi vzácne môžu zahniezdiť v mestskom prostredí aj iné druhy sov, ale myšiarka ušatá je spomedzi nich v prostredí mestských parkov a sídlisk najbežnejšia,“ dodáva Lešová.
V prípade, že nájdete zranené, choré, poškodené alebo uhynuté zviera, je za bežných okolností správne kontaktovať číslo 112 a až potom príslušné pracovisko Štátnej ochrany prírody. V súčasnosti je vzhľadom na COVID-19 stále vhodnejšie kontaktovať priamo záchranné zariadenie.
V našom okolí sú rozšírené aj užovky.
Jar a leto sú obdobia, kedy sa plazy v prírode vyskytujú častejšie, báť sa ich však nemusíte. Z jedovatých hadov sa na Slovensku vyskytuje vretenica severná. Podľa CHKO Ponitrie sa vzácne vyskytuje v pohorí Vtáčnik. Početnejší je výskyt užovky stromovej, ktorá patrí k najdlhším plazom na území Slovenska. Dorastá do dĺžky 1,5 až 2 metre. Naraziť môžete aj na užovku obojkovú, užovku fŕkanú a užovku hladkú. Tá sa podľa Národného toxikologického informačného centra vyskytuje najmä na Záhorí, v okolí Nitry a Fiľakova, v povodí Hrona a v Slovenskom krase. V prípade, že had zablúdi k vám do záhrady, nemusíte panikáriť, had sa často odplazí skôr, než príde odborník. Informovať sa však môžete u záchranného zariadenia, regionálneho centra Slobody zvierat alebo mestskej polície.
Užovka hladká je dlhá približne pol metra a pre svoj zjav je často zamieňaná s vretenicou.
Sfarbenie sa pohybuje od sivohnedej, hnedú, až po žltohnedú. Dva rady prerušovaných škvŕn často tvoria rebríkovitý vzor, môžu sa zlievať do pásov, ktoré sa objavujú na chrbte hneď za hlavou. Trojuholníková hlava je vzadu sfarbená tmavohnedo a pripomína korunku alebo podkovu. Okrem lesov a kamenistých oblastí „zasahuje často až na okraj ľudských sídlišť, do parkov a sadov, viníc a zrastených zanedbaných záhrad,“ dopĺňa NTIC.
Ani jedna z užoviek, ktoré sa v okolí vyskytujú nie je jedovatá, no môže sa stať, že pri ohrození sa bude brániť hryzením a útočením.
Podľa NTIC uhryznutie hadom u nás patrí k zriedkavejším javom. Napríklad v roku v 2005 mali hlásených iba 7 prípadov. Ani jedovatá vretenica pri uhryznutí nemusí vždy vypustiť jed, primárne ho produkuje ako prostriedok pre získavanie potravy.
Väčšina uhryznutí teda nie je nebezpečná.
Ak k nemu predsa len príde, pred kontaktovaním zdravotnej pomoci treba zachovať pokoj, vylúčiť fyzickú námahu, zabezpečiť príjem tekutín, v prípade potreby ranu očistiť, ale inak s ňou nemanipulovať. NTIC uvádza, že pri bolesti by sa nemal podávať acylpyrin, vhodnejší je paracetamol.
