Nie tak dávno sa dražovské ženy sťažovali na zlú kvalitu čerešní. Buď boli príliš malé alebo trpké, poprípade rýchlo zhnili. No ich susedky z Hrnčiaroviec mali bohatú úrodu, ktorá sa na trhu dlho nezdržala. „Akéže krásne čerešne predávali ženy z Hrnčiaroviec na trhu v Nitre! Prečo sa už niekto konečne nevyberie na štepy na Zobor alebo do Hrnčiaroviec? Veď vhodných plánok na štiepenie je predsa v tamojšom chotári naozaj dosť,“ zneli ponosy gazdiniek v knihe Historky spod Nitrianskeho hradu.
Miestni sa preto rozhodli, že poprosia svojho suseda Paľa Molnára, ktorý bol vychýrený a uznávaný štepár. Svoje remeslo ovládal aj vďaka výučbe u inšpektora Rudolfa Bernhardta, a to bol už iný odborník! Gazdovia po čase Paľa presvedčili, aby išiel po čerešne priamo k najlepšiemu zdroju, ten bol z druhej strany Zobora v spomínanej dedinke. Majster štepár si spomenul, že mu tam býva jeho starý kamarát Imro Sombat, známy ovocinár. Vychystal si svoj starý voz s párom koní a už by bol aj odišiel, no v poslednej chvíli ho zastavil vnúčik Janko. Chlapča chcelo ísť na výlet s dedom, ten nenamietal a Janka so sebou vzal, že bude aspoň dávať pozor na prúty.
Po tom, čo dorazil k Imrovi, sa s ním starý kamarát zvítal ako sa patrí. Víno tieklo potokom a Paľo popri pití narezal potrebné štepy z tej najlepšej čerešne. Tesne pred večerom sa so svojím kamarátom rozlúčil a pobral sa aj s vnukom naspäť domov. O pár metrov ďalej ho však zastavil Imrov brat Šaňo, ďalší kamarát. Ten mal namiesto vína kvalitnú domácu slivovicu.
Janko teda nakoniec riadil voz neskoro v noci sám. Jeho dedo ležal na vlečke omámený alkoholom. Cesta nebola vôbec príjemná, veľakrát nadskočili, navyše aj kone boli nervózne, preto keď prišiel domov a uložil dedka do postele, nezamýšľal sa nad prútmi, ktoré mal opatrovať, myslel si, že ich nájde ráno.
Štepy však ráno vo voze ani okolo neho neboli.
Keďže vedel, že by ho dedko nepochválil, rozhodol sa konať. „Zo susedovej čerešne, ktorá stála tesne za plotom, nastrihal potrebnú náhradu za hrnčiarovské prúty,“ píše sa v knihe Historky spod Nitrianskeho hradu. Darmo sa jeho dedko čudoval, čo za nekvalitné prúty to s kamarátom Imrom nastrihali, dražovské čerešničky, čerešne zostali také isté.
Zdroj foto: Pixabay.com
