Osud pekární predurčila už doba socializmu. Ceny pečiva boli dotované štátom a slovenský chlebostroj chodili obdivovať svetové vládne špičky.
Ceny dnes však už neurčuje štát, ale silné reťazce.
Slovensko malo v polovici 20-teho storočia šancu stať sa unikátnou krajinou vo výrobe pekárenských výrobkov, našu krajinu dokonca obdivovali v zahraničí. Všetko sa ale zmenilo. Cenu pečiva začal určovať štát, ktorého cieľ bol jasný – udržať ceny na čo najnižšej úrovni. Aj napriek tomu, že od tých čias uplynulo viac ako pol storočie, situácia je v súčasnosti veľmi podobná. Ceny chleba a pečiva už síce nediktuje štát, Slovenský zväz pekárov, cukrárov a cestovinárov však hovorí o enormne lacných cenách, ktoré zostali dodnes. Upozorňujú, že mnohé pekárne preto trpia existenčnými problémami.
V predrevolučnom období udržiaval štát pomerne nízke ceny potravín prostredníctvom ich dotovania cez mínusové dane.
„Čerstvosť výrobkov v tom období nebola prvoradá, tou bola skôr kvantita a všeobecná dostupnosť. Stav pekární bol v tých obdobiach žalostný a toto zlé nastavenie spojené s príliš nízkymi cenami pekárskych výrobkov pretrváva dodnes. A to aj napriek tomu, že sme mali ako krajina dobre našliapnuté byť vzorom pre Európu,“ hovorí Tatiana Lopúchová, predsedkyňa Slovenského zväzu pekárov, cukrárov a cestovinárov.
V polovici 50-tych rokov minulého storočia sa slovenské pekárenstvo preslávilo najmodernejšou pekárňou s chlebostrojom v Európe. Fungovala v Bratislave, mala tri výrobné linky s kapacitou 2 400 kilogramov chleba za hodinu a obsluhovali ju iba piati ľudia. Túto pekáreň chodili pravidelne obdivovať pekárenské i vládne špičky z celého sveta. „Smutným faktom je, že úroveň technologického vybavenia pekární od toho momentu vo väčšej miere nenapredovala,“ upozorňuje Lopúchová.
Ceny dnes nediktuje štát, ale zahraničné obchodné reťazce, ktoré si vybudovali silné a dominantné postavenie na trhu. „Slovenskí pekári si v súčasnosti uvedomujú svoje neľahké postavenie a aj preto spájajú svoje sily v boji proti nekalým obchodným praktikám, či v spoločnej propagácii pekárskeho remesla. A aj to je spoločným znakom súčasných pekárov s tými predrevolučnými pekármi – väčšia súdržnosť a spolupatričnosť,“ dopĺňa Lopúchová.
Foto ilustračné, zdroj: pixabay
