zdroj: FB Jaro Naď – minister obrany SR, OĽANO
„V krškanských kasárňach v Nitre sa dlhé roky pozerali vojaci a oficiálne návštevy na odkaz boľševického komisára, udavača, kata maďarského povstania, budovateľa Berlínskeho múru či pomocníka pri okupácii Československa,“ uviedol na sociálnej sieti minister obrany SR Jaroslav Naď. Aktivity niekdajšieho sovietskeho veliteľa nemajú podľa jeho slov nič spoločné so slobodou, demokraciou, rovnosťou a zdravým rozumom. Preto sa rozhodli „komunistickú propagandistickú kresbu“ odstrániť.
Ivan Stepanovič Konev – sovietsky vojenský veliteľ a maršal Zväzu sovietskych socialistických republík (ZSSR) bol osobou, po ktorej sa pomenúvali ulice a stavali sochy aj na Slovensku a v Čechách. Encyklopédia Beliana o ňom hovorí ako o jednom z najúspešnejších a najvplyvnejších sovietskych veliteľov počas 2. svetovej vojny. V čase, keď vojna začala, už vojenské skúsenosti mal a jeho vplyv pretrval aj po nastolení mieru.
„Bol jedným z hlavných ideových tvorcov a architektov Varšavskej zmluvy, 1955 – 60 hlavný veliteľ jej spojených vojsk (počas maďarského protikomunistického povstania 1956 riadil sovietsku intervenciu v Maďarsku),“ približuje osobu maršala Encyklopedia Beliana. Nositeľ viacerých rádov a vyznamenaní zomrel v roku 1973 v Moskve.
Zdá sa, že po rokoch sa jeho prínos a postoje prehodnocujú.
Na problematické časti vojenskej kariéry maršala Koneva v roku 2018 poukázal aj Ústav pamäti národa (ÚPN). Bolo to v súvislosti s návrhom bývalého predsedu vlády a predsedu Slovensko-ruskej spoločnosti Jána Čarnogurského. Tá vtedy iniciovala postavenie Konevovho pamätníka v Banskej Bystrici.
„Podieľal sa na nastolení boľševického režimu v Rusku, udával kolegov z armády, nezakročil proti odvliekaniu obyvateľov ruskej národnosti z Prahy, do ktorej Konevova armáda vstúpila v máji 1945, opakovane odmietal riešiť sťažnosti československých úradov na kruté správanie sa sovietskych vojakov voči českému civilnému obyvateľstvu, rabovanie a násilie páchané na ženách, v roku 1956 brutálne potlačil protikomunistické povstanie v Maďarsku a dohliadal na stavbu Berlínskeho múru,“ uviedol ÚPN, ktorý v stanovisku k iniciatíve dodal, že postavenie pomníka považuje za nežiaduce.
Postupne sa s odkazom maršala vysporadúvajú aj v Prahe. Najprv z verejnosti odstránili sochu, teraz odobrali čestné občianstvo.
V českej metropole dlhú dobu stála Konevova socha. ČT správou s titulkom „Koněv míří do depozitáře. Praha 6 odstranila sochu sovětského maršála“ v roku 2020 oznámila úmysel premiestniť sochu do múzea a len nedávno vyšla informácia, že maršalovi v Prahe odobrali aj čestné občianstvo.
„Čestné občanství hlavního města Prahy bylo sovětskému maršálovi Koněvovi uděleno v roce 1945. Šlo o reakci tehdejšího vedení Prahy na ukončení 2. světové války, kdy byla Koněvova vojska vítána jako osvoboditelská,“ vysvetlil v máji pražský magistrát. Dodal, že odobratie čestného občianstva vychádzalo zo súčasného historického poznania Konevovej osoby, pričom udeľovanie zásluh bolo v minulosti odrazom aktuálnej politickej a spoločenskej atmosféry. Rovnako skončilo aj čestné občianstvo Klementa Gottwalda, Gustáva Husáka a J. V. Stalina.
