Rodičia môžu svoje deti zaviesť do špeciálnych centier alebo k školeným odborníkom, ktoré ochorenia, ako dyslexia – porucha čítania, dysgrafia – porucha písania či dysortografia – porucha pravopisu, identifikujú. Nám sa podarilo osloviť DYS – Centrum, ktoré sa nachádza priamo v Nitre a pomáha práve takýmto pacientom. Na zopár otázok nám odpovedala doktorka Anna Baráthová.

Je známe čo stojí za poruchou ako dyslexia a dysortografia?

Môže to byť genetika, rizikové vývinové faktory v pre-peri-postnatálnom období tehotenstva, pôrodu, problematický vývin reči. Diagnosticky sa dajú signály zachytiť z rodinnej a osobnej anamnézy, tiež v predškolskom veku.

Je možné tieto poruchy odstrániť?

Nehovorila by som o odstránení. Keď raz ten problém je, tak je na úrovni mozgovej dysfunkcie.
Skôr je vhodnejšie hovoriť o kvalitnej kompenzácii, ktorá je tým efektívnejšia čím skôr začne. Ide o šikovných jedincov s kvalitným intelektovým potenciálom, ktorí sú schopní využiť ho pri dostatočnej vnútornej motivácii a systematickej práci. Väčšinou sú si vedomí svojich slabých stránok a vedome ich kompenzujú, štýlom učenia, pomôckami.

Môžu byť tieto poruchy diagnostikované aj dospelým?

Určite sa môžeme postupne dopátrať k ťažisku problému. Pokiaľ ho dospelý pociťuje, musí sa ísť rovnako – ako u detí – do včasných vývinových období a ďalej až do prítomnosti. Podobne ako u detí je primárny kontakt so psychológom. Dopĺňajú sa rôzne dotazníkové formy, rozoberie sa práca s textami, písmom.

Ako prebieha testovanie v prípade dieťaťa?
V detskom veku je nutné psychologické, špeciálno-pedagogické a hlavne logopedické testovanie. Pri diagnóze je nápomocný i odborník v neurológii.

Aké majú pacienti možnosti po diagnostikovaní, ktorejkoľvek z porúch? Majú nárok na individuálny prístup v škole alebo na pracovisku?

Jednoznačne majú nárok na individuálny prístup na základnej a strednej škole, no aj na pôde VŠ fungujú podporné centrá pre zdravotne znevýhodnených študentov. V dospelosti si myslím, že profesionálne smerovanie je v súlade s kvalitnými možnosťami a určite nebudú ťažiskové rezíduá. Dnes je možností už veľa – sieť poradenských pracovísk, servis na školách, psychológ, školský špeciálnych pedagóg, asistenti učiteľa. No bohužiaľ nie je to ešte samozrejmosťou na každej škole, ale buďme optimisti. Bude to určite stále lepšie. Prax si to žiada, no všetko je podmienené včasnou diagnostikou, spoluprácou s rodinným prostredím a úrovňou vnútornej motivácie dieťaťa.