(zdroj: TASR) Výstava zorganizovaná v spolupráci so Slovenským múzeom ochrany prírody a jaskyniarstva v Liptovskom Mikuláši, priblíži históriu vzniku názvoslovia organizmov z oblasti húb, rastlinnej a živočíšnej ríše.

Na základe istých charakteristických vlastností a spojitostí s inými organizmami, či základov slov, uvádza príklady druhov, ktorých spája spoločné pomenovanie.

Druhové názvy rastlinných a živočíšnych organizmov bývajú odvodené podľa rozličných kritérií. „Často to býva zafarbenie tela alebo jeho časti, ako napríklad líška oranžová, líška hrdzavá, medveď hnedý. Pomenovanie vyplývajúce z tvaru a výzoru tela má napríklad sova dlhochvostá, rosička okrúhlolistá, chochlačka vrkočatá. Názvy niektorých druhov rastlín, húb a živočíchov odrážajú ich ekologické vlastnosti, ako je príslušnosť k biotopu – kukučka lúčna, srnec lesný, syseľ pasienkový, jarabica poľná. Iným kritériom pri tvorbe názvov živých organizmov je ich rozšírenie, napríklad lyžičník tatranský či kamzík vrchovský tatranský,“ priblížila charakter výstavy Lenka Krošláková z Tribečského múzea.

V botanickej i zoologickej terminológii existuje jav, kedy sa môžu dva odlišné organizmy pomenovať rovnakým druhovým alebo rodovým názvom. Takýmto spôsobom mohli vzniknúť rovnaké pomenovania pre rastlinu, hubu aj živočícha. „Príkladom je huba plamienka letná (Flammulina fennae), ktorej pomenovanie vzniklo z latinského slova flamma, čo v preklade znamená plameň. Jej ,dvojníkom‘ je sova plamienka driemavá (Tyto alba), ktorej názov je odvodený od charakteristického žltočerveného sfarbenia peria pripomínajúceho plameň,“ uviedla Krošláková.

Atraktívnou časťou výstavy je imitované prírodné prostredie, do ktorého sú zasadené rôzne druhy cicavcov a vtákov. Medzi najvyhľadávanejšie exponáty patria preparáty jeleňa lesného či kamzíka vrchovského.

Okrem vypreparovaných druhov živočíchov a sušených rastlín nájdeme v múzeu aj preparáty húb, ktoré pochádzajú zo zbierok Vlastivedného múzea v Hlohovci.